V utorok Slovenskom otriasla hrozivá tragédia, ktorá sa stala v obci Staškov neďaleko Čadce. Žiak základnej školy útočil nožom, pričom spôsobil poranenia jednej žiačke a dvom učiteľkám. Tento čin má hrozivú bilanciu – žiačka a jedna z učiteliek napriek poskytnutej pomoci zraneniam podľahli.
Obyvatelia obce sa s obrovskou tragédiou snažia vyrovnať, avšak situácia sa stále neupokojuje. Ako píše web Koktejl, v putách polície mala skončiť aj matka útočníka. Bezprostredne to nesúvisí so skutkom, ktorý spáchal jej čin – ona sama sa dopustila vážneho prehrešku.
Nejde pritom o jej prvé právne trable. Tridsaťročná žena je užívateľkou drog a už v minulosti preto mala problémy so zákonom. Potvrdzuje sa tak to, čo si skôr už mnohí mysleli – útočiaci žiak pochádza z nevyhovujúcich rodinných pomerov a jeho rodičia sa o neho jednoducho nedokázali postarať.
Matka skončila za mrežami
Už krátko po útoku sa v médiách objavili informácie o tom, že páchateľ nežije so svojimi rodičmi a vychovávajú ho starí rodičia, ktorým bol úradne zverený do opatery. Teraz toho však vieme viac o okolnostiach k tomu vedúcich. Koktejl hovorí, že za mrežami v minulosti skončil aj chlapcov otec, ktorého len pred rokom prepustili z výkonu trestu za drogovú a majetkovú kriminalitu.
Kriminálnu skúsenosť teda majú obaja rodičia. Matka si navyše poriadne zavarila aj po krvavom útoku jej syna. Dôvodom na jej zatknutie boli jej nebezpečné vyhrážky na adresu riaditeľky školy, ktorej sa mala verejne vyhrážať zabitím.
Žiaci potrebujú dlhodobú podporu
Riaditeľka Linky dôvery Nezábudka Katarína Stančeková pre TASR uviedla, že psychologická podpora detí po tragédii v škole v Staškove by sa nemala skončiť po prvých dňoch, keď opadne mediálna pozornosť. Upozorňuje na to, že takáto vážna udalosť môže výrazne narušiť pocit bezpečia detí a vyžaduje si preto trvalú prácu.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneDospelí si majú všímať zmeny oproti predchádzajúcemu fungovaniu dieťaťa, najmä nočné mory, úzkosť, podráždenosť, stiahnutie sa do seba, odmietanie školy či stratu záujmu o obľúbené aktivity. Rozhodujúce sú intenzita, trvanie a dosah ťažkostí na každodenný život.
Ani neprítomnosť viditeľných emócií automaticky neznamená, že je dieťa v poriadku. Pri sebapoškodzovaní, samovražedných myšlienkach alebo bezprostrednom ohrození treba podľa odborníčky zabezpečiť neodkladnú odbornú pomoc.
Ak sa dieťa bojí návratu do školy, jeho strach netreba zľahčovať. Pomôcť môže kratší pobyt, stretnutie s učiteľom alebo školským psychológom a dohoda, na koho sa obráti pri úzkosti. „Návrat do školy nie je skúškou odvahy, je procesom obnovovania pocitu bezpečia a dôvery. Môže to trvať aj dlhší čas,“ uviedla. Aj rodičia by mali pracovať s vlastnými obavami, pretože katastrofické predstavy či neustále kontrolovanie môžu posilňovať úzkosť dieťaťa.
