Ako sa zdá, 21. storočie sa nesie v duchu toxických vzťahov. Stačí sa pozrieť dookola a človek aj voľným okom vidí, že tých šťastných, zdravých a naplňujúcich je v poslednej dobe ako šafranu. Raz do mesiaca sa pochytiť za nevyhodenú rolku toaletného papiera je jedna vec… skutočný toxický vzťah je však o niečom celkom inom.

Svoje má v tejto sfére odžité aj 23-ročná Nikola, ktorá sa s toxickým partnerom trápila vyše štyroch rokov. Prečo? Nazdávala sa, že sa jedného dňa zmení, alebo ju od rozchodu vždy odradilo niečo celkom iné? To a ešte omnoho viac sa dočítaš v našom dnešnom rozhovore, ktorý ti výstižne nailustruje, ako to v normálnom vzťahu určite vyzerať nemá.

V prvom rade ti chceme poďakovať, že si si na nás našla čas. Prezraď nám, ako ste sa dali s tvojím bývalým frajerom dohromady.

Spoznali sme sa ešte v roku 2015, keď vo veľkom fičal Pokec, a presne tam mi napísal. Je to celkom vtipné, no prvé dva-tri týždne som ho vlastne úplne ignorovala. Možno to bola moja intuícia, no nesedel mi ako človek a nemala som si s ním veľmi čo povedať.

Zmenilo sa to, až keď ma vytiahol von. Osobne sme si sadli omnoho viac a od toho dňa sme sa stretávali prakticky na dennej báze. Treba podotknúť, že v tom čase som mala len 15 rokov, čo výrazne ovplyvnilo, ako sa veci medzi nami následne vyvíjali.

Pozorovala si takzvané „red flags“ aj počas randenia, alebo sa začal vyfarbovať až po tom, čo ste spolu oficiálne začali chodiť?

Fáza randenia u nás bola veľmi krátka a už po troch týždňoch sme sa dali oficiálne dokopy. Počas toho času bolo všetko super. Nikdy nestála reč, vždy sme sa mali o čom rozprávať a všetko bolo úplne prirodzené. Nedohadovali sme sa, či pôjdeme von vtedy a vtedy a budeme robiť to a to. Proste sme sa rozhodli, že ideme, a bolo.