Zdanlivo bežná návšteva reštaurácie v centre Bratislavy sa pre jednu Slovenku premenila na nepríjemné prekvapenie. O svoj zážitok sa podelila na stránke Nekŕmte nás odpadom, kde opísala situáciu, ktorá podľa nej odhaľuje smutný stav pohostinských služieb na Slovensku. Pohár vody sa stal terčom pozornosti. O kuriozite informoval web Dnes24.
Podnik sa nachádzal len pár krokov od známej sochy Čumila. „Žiadny luxus, obyčajné stoly, ktoré pamätajú Dzurindove časy, obrusy z polyesteru a jedálny lístok s cenami, kde aj obyčajný kurací rezeň stojí ako večera v Paríži,“ opisuje žena. Napriek tomu si objednala obedové menu za 14,90 €, pretože bola hladná a nečakala žiadne komplikácie.
Nepríjemný moment prišiel vo chvíli, keď si k jedlu slušne poprosila obyčajný pohár vody z vodovodu. „Čašníčka sa na mňa pozrela, ako keby som si práve pýtala kaviár zadarmo,“ píše. S chladným hlasom jej vraj oznámila, že voda stojí 2,90 €. Nie minerálka, nie citronáda – len čistá voda z kohútika.
Kuriózny predmet s názvom pohár vody
Autorka tvrdí, že nejde o peniaze, ale o princíp. „Šlo o to, že človek má piť, keď je smädný. A že v civilizovanej krajine by ti za to nemali účtovať sumu, za ktorú si v Lidli kúpiš šesť fliaš minerálky aj s vratnou zálohou. V Írsku mi vodu k jedlu dali automaticky. V Taliansku sa ani nespýtajú, rovno prinesú karafu,“ píše dotknutá žena.
Svoju myšlienku však dotiahla ďalej: „V Nemecku povieš ‚leitungswasser‘ a nikoho ani nenapadne z toho robiť vedu. A tu, u nás? Tu ti takmer zaútočia na dôstojnosť, lebo si sa opovážila byť smädná,“ napísala.
Spomenula aj medializovaný prípad z reštaurácie v Slovenskom Grobe, kde zákazníkom účtovali 9 eur za džbán vody z vodovodu. Dva džbány – 18 eur. Podľa nej ide o symptóm širšieho problému: reštaurácie si prestali vážiť základné princípy pohostinnosti.
V tejto súvislosti víta iniciatívu Európskej únie, ktorá navrhuje, aby reštaurácie poskytovali vodu z vodovodu zadarmo alebo za symbolický poplatok. „Konečne niekto chápe, že pohár vody nie je luxus. Že to má byť základ,“ dodáva.
Svoj príbeh zakončuje výzvou: „Tento príbeh nie je len o mne. Je o nás všetkých. O tom, že voda nemá byť tovar ako kabelka od Gucciho. Má byť základným gestom pohostinnosti. A keď reštaurácia nedokáže hosťovi dať ani len pohár vody, možno by sa mala zamyslieť, či si ešte zaslúži nazývať sa reštauráciou.“
