Jeseň prináša každoročné posunutie ručičiek hodín, pretože sa prechádza z letného času na zimný. Tým, že spíme o hodinu viac, dochádza k narušeniu denného biorytmu, čo negatívne vplýva na ľudský organizmus. Posun času horšie vnímajú citlivejší jedinci, deti, ľudia s vyšším vekom či niektorými ochoreniami, informuje TASR.
Vedeli ste, že v krajinách Európskej únie malo striedanie letného a zimného času skončiť do roku 2027? Dôvodom tohto kroku mal byť negatívny vplyv na zdravie, ale tiež aj energetická efektívnosť. Posun času prináša rad potenciálnych negatívnych účinkov, akými sú napríklad priberanie, oslabená imunita, problémy so spánkom, depresie či strata energie.
Pozor na rozladené biologické hodiny
Každý človek má tzv. vnútorné alebo biologické hodiny a väčšina z nás funguje na báze istých vnútorných cyklov, ktoré sa pravidelne opakujú – spánok, vstávanie, jedenie, čas ostražitosti, oddych, útlm a pod. Odborne sa našim biologickým hodinám hovorí cirkadiánny rytmus alebo cyklus či biorytmus.
„Ide vlastne o adaptáciu nášho tela na opakujúce sa okolnosti. Striedanie tmy a svetla má za následok príchod únavy či bdelosti a v približne rovnakých časoch bývame hladní alebo pripravení na oddych,“ vysvetľuje Tatiana Kocúrková, farmaceutická laborantka z lekárne Dr. Max v Žiline. Na tieto zmeny je priamo či nepriamo naviazaných množstvo ďalších procesov, napríklad regulácia telesnej teploty, trávenie a spánkové cykly.
Zmeny v biologických hodinách môžu ovplyvniť aj hormonálne hladiny, napríklad kortizol a melatonín, ktoré sú zodpovedné za reguláciu stresu a spánku.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
