Uzavrel som sa do kinematografického žalára. Celý víkend som sledoval najhoršie filmy na ČSFD, čo to so mnou spravilo?

Svet kinematografie ukrýva mnoho klenotov, ktoré ľudia pozerajú stále dookola. Vo väčšina prípadov ide o skvostné diela schopné pozdvihnúť alebo vydesiť aj tých najviac zatrpknutých ľudí. Film je jednoducho univerzálny umelecký smer a rozumie mu takmer každý. Tak sa však niekde v evolúcii našej kultúry stalo, že na svete jestvujú jedinci, ktorí holdujú nekvalitnej kinematografii. Nehovoríme o filmoch ako The Room, Velocipastor alebo Sharknado. Tieto snímky sú síce zlé, ale majú v spoločnosti kultové postavenie vďaka svojej uletenosti a odvahe tvorcov vôbec do niečoho takéhoto vraziť čas a peniaze.

My hovoríme o poriadne mastnej a nechutnej filmovej tvorbe, ktorá by obyčajného diváka unudila k smrti a následne ho donútila ísť do galérie, aby sa znova nadýchol umenia a uvedomil si, že ešte nič nie je stratené. Prečo si to však diváci naprieč celým svetom robia? Prečo sa trýznia hrôzu naháňajúcimi filmami, ktoré nemajú s umením nič spoločné?

Nuž, fascinácia zlými filmami pramení zo spoločne zdieľanej zábavy a pocitu nadhľadu. Pri zámerne alebo neúmyselne nevydarených snímkach sa diváci menia z pasívnych pozorovateľov na aktívnych kritikov – baví ich odhaľovať bizarné chyby, absurditu v scenári, hrozné vizuálne efekty či drevené herecké výkony. Sledovanie takýchto diel v skupine priateľov tak vytvára unikátnu formu ironickej komédie.

Zároveň ide o fascináciu neúmyselnou autenticitou. Mnoho z týchto kultových prepadákov vzniklo z obrovskej snahy a prehnaného sebavedomia tvorcov bez talentu či rozpočtu. V dobe dokonale vybrúsených, no sterilných veľkofilmov tak ponúkajú osviežujúci chaos a nepredvídateľnosť, pri ktorej netušíš, aká bizarnosť príde v ďalšej minúte. A ja som sa rozhodol, že podstúpim experiment.

Zavrel som sa do kinematografického žalára

Ako môj pobyt vo filmovom žalári prebiehal? Nuž, musím najprv pomenovať podmienky môjho väzenia. Odmietol som akékoľvek sladené nápoje či minerálne vody. Absolútne sústredenie sa na mozog drviacu filmovú nekvalitu si vyžaduje iba čistú vodu a chrumky. Svoj maratón som začal v piatok večer, do sobotného obeda som odpočíval a do žalára som sa vrátil späť o jednej poobede. Pokračoval som do nočných hodín a následne som to zaklincoval nedeľnou dávkou dvoch poobedných filmov.

Odmietol som spoločnosť priateľov, keďže išlo o experiment, ktorý som si vysvetľoval túžbou zistiť, či sa mi normálny film alebo samotná existencia na tomto svete bude po prežití tohto víkendu páčiť o niečo viac. S priateľmi by to bolo príliš jednoduché. Rozhodol som sa teda ležať celé poobedia pred televízorom a naplno vstrebávať filmy, ktoré sú na československej filmovej databáze ČSFD hodnotené ako tie najhoršie filmy všetkých čias.

Aké filmy som vybral?

Rovno priznám, že som si namiešal zaujímavý mix a istú chvíľu som vyberal podľa svojho gusta, no napokon som musel staviť na náhodu, keďže niektoré z daných filmov bolo náročné zohnať na internete zadarmo – keďže som za niečo takéto nehodlal platiť.

Napokon som zastavil pri tomto zozname: Pytón 2 (12 %, 42. najhorší film), Malý Herkules (6 %, 1. najhorší film) – áno, ide o najhorší film všetkých čias podľa Čechov a Slovákov, Boa verzus Pytón (22 %, 352. najhorší film), áno, snímky s hadmi sa v najhorších filmoch opakujú dookola a musel som vybrať aspoň dva kusy, aby som otestoval, či sú skutočne také zlé. Pokračujeme však ďalej: Titanic 2 (9 %, 6. najhorší film) a napokon Poseidon Rex (13 %, 57. najhorší film).

Pri filmoch, ktoré majú v názve dvojku, som apaticky nehľadel na to, že ide o pokračovanie. Bolo mi to v zásade jedno a pocit, že sledujem pokračovanie niečoho takého zlého, dodával snímke ešte väčšiu mieru absurdity. To slovo DVA pridáva názvu Pytón niečo prestížne. Medzi filmami som si dával niekedy kratšie, inokedy dlhšie prestávky, no nikdy som si nezapol YouTube alebo nepozeral reelska na Instagrame. Chcel som do seba vkladať iba kinematografický odpad. Ako to teda dopadlo?

Boa verzus Pytón

Snímka Boa verzus Pytón patrí medzi filmy, pri ktorých tvorcovia evidentne pochopili, že sa netreba hrať na žiadnu veľký hollywoodsky trhák. Film vôbec nestráca čas a hneď na začiatku ukázal, s akým typom béčkového humoru som mal dočinenia.

Jeden z policajtov pri vyšetrovaní záhadného incidentu zakopne a hlavou spadne priamo do krvavej mŕtvoly. Tento incident sa odohrá v obkolesení desiatok mysteriózne a seriózne pôsobiacich vyšetrovateľov. Nikto však nehne ani prstom, celé je to v poriadku.

Keď potom 80-metrový pytón začne zabíjať ľudí, FBI agent spojí sily s vedcom a vypustí proti nemu približne 70-metrovú bou menom Betty. Nasleduje 90 minút naháňačiek, vojakov, lovcov, obrovských hadov a rozhodnutí, pri ktorých sa zdravý rozum radšej potichu vytratí z miestnosti.

Vrcholom je súboj oboch hadov, ktorý vyústi až do toho, že každý z nich uchopí jednu polovicu človeka a roztrhne ho na dve časti. A keď už si myslíš, že absurdnejšie to byť nemôže, finálny súboj sa presunie na koľaje metra, kde proti pytónovi zasiahne rútiaci sa vlak. Absurdita snímky išla po úvodnom serióznom páde do vnútorností veľmi dole, čiže získava minimum bodov. Môj mozog bol stále v poriadku.

Pytón 2 a multiverzum nekvalitných hadích filmov

Film Pytón 2 je pokračovanie, v ktorom sa tvorcovia rozhodli, že obyčajný obrovský geneticky upravený had bol očividne málo, a tak ho tentoraz pošlú do Ruska. Američania chcú dostať späť svoju tajnú biologickú zbraň, lenže transport sa pokazí, pytón sa dostane na slobodu a začne terorizovať vojenskú základňu.

Do akcie preto nastupujú vojaci, vedci a jeden civilista, ktorý sa do celej katastrofy zapletie tak trochu proti svojej vôli. Najväčším problémom však nie je len to, že 85-stopový had vážiaci niekoľko ton je takmer nezničiteľný, ale aj to, že film svoje postavy pravidelne necháva robiť rozhodnutia, pri ktorých by aj pytón pravdepodobne zavrtel hlavou.