Koľko ťa približne stojí bežný mesiac v Paríži, keď započítaš nájom, energie, potraviny, dopravu a voľný čas?
Za nájom som platila 820 eur, na cestovanie som minula 90 eur. Som zvyknutá variť a varím rada, takže väčšinu jedla si pripravujem doma. Počas dňa si ale rada doprajem kávu v meste, ktorá mi vyjde na minimálne 6 eur. Aj kola či iné typy nápojov vychádzajú cenovo rovnako.
Potraviny ma, paradoxne, vychádzajú lacnejšie než na Slovensku. Najväčším rozdielom je, že aj v absolútne bežnom supermarkete sa stretnete s prémiovou kvalitou zeleniny, ovocia a, samozrejme, pečiva. Zbožňujem navštevovať múzeá a galérie, ktoré sú v Paríži pre občanov EÚ do 25 rokov zadarmo, a voľný čas tu aj tak najradšej trávim túlaním sa v uliciach mesta. Cena za kino je porovnateľná s tými u nás.
Na čo si treba dávať v Paríži najväčší pozor?
Vreckári. Musím si dávať veľký pozor na svoje veci, predovšetkým na telefón. Pamätám si, že som sem raz pre istotu cestovala s náhradným. Stalo sa mi, že rovno pred mojimi očami niekoho okradli, v severnej časti mesta sa tiež skupina mladých chalanov pokúsila okradnúť priamo mňa. Tým, ako som sa bránila, aby mi neukradli v tom čase moju obľúbenú Simone Rocha kabelku so všetkými dokladmi, som skončila s modrinami. Nakoniec zasiahol náhodný okoloidúci.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneV rovnakej časti mesta som zažila aj to, že sa ma náhodný muž, čo stál vedľa mňa v metre, začal dotýkať. Vtedy mi pomohli ostatní cestujúci. Slzný sprej som nosila pripravený v ruke pod kabelkou. Okrem toho, čo som ho raz nechtiac nastriekala do vlastnej obývačky, som ho ale, našťastie, nepoužila. (smiech)
Aký najabsurdnejší, najvtipnejší alebo najnepríjemnejší zážitok si počas života v Paríži zažila?
Veci, nad ktorými bežný človek len krúti hlavou, sa mi tu dejú denne. Raz som v svadobných šatách a opätkoch riešila policajný prípad, lebo som ako jediná hovorila po francúzsky. Potom som v šatách s flitrami skočila kvôli fotkám do fontány Sacre Coeur. Z mojich fashion momentov ma dodnes šteklí z toho, keď ma fotil fotograf, ktorý fotil samotného Yves Saint Laurena, alebo keď som sa už po niekoľkýkrát ocitla v prvom rade Haute Couture prehliadky.
Čo podľa teba vo Francúzsku funguje citeľne lepšie než na Slovensku a čo ti, naopak, po presťahovaní začalo na Slovensku chýbať?
Paríž má skvelú infraštruktúru, čo sa dopravy týka. Aj z okrajových častí mesta sa viem úplne pohodlne dopraviť až na letisko, čo by sa mi na Slovensku tak jednoducho nepodarilo. Zo Slovenska by som zase v momente presunula do Paríža koncept DM-ky. Tu niečo ako drogéria neexistuje. Francúzi využívajú primárne lekárne, kde od lekárskeho poradenstva, cez skincare až po lieky zoženiete všetko.
Najdlhšie som si zvykala na neskoré večere. U nás sa bežne jedáva okolo šiestej, tu sa prvý chod podáva až o deviatej. Dnes som už preorientovaná na tento francúzsky režim, ale dalo mi to zabrať. Tiež nečakajte, že si sadnete do francúzskej kaviarne a objednáte si kávu s ovseným mliekom. To poznajú len v moderných kaviarňach.
V auguste si väčšina Francúzov berie dovolenku, preto sa mesto vyprázdni. Veľa reštaurácií či múzeí zatvorí a nič v tomto období nevybavíte.
Čo je podľa teba na živote v Paríži najťažšie pre človeka, ktorý sa sem prisťahuje zo Slovenska?
Hneď od začiatku som v tomto meste mala pocit prijatia. A to je práve pocit, s ktorým veľa ľudí bojuje. Cítila som sa prijatá mestom, ľuďmi, verziou seba v tomto meste, a to mi umožnilo vytvoriť si tu domov. Francúzi sú veľmi sebestační a fungujú sami za seba, preto sa tu mnohí cítia osamelo. Mne ich nátura vyhovuje a rozumieme si. Aj čo sa partnerov týka, tvrdím, že s nikým iným okrem Francúzov nerandím. (smiech)
Vidíš svoju budúcnosť vo Francúzsku, alebo sa plánuješ niekedy vrátiť na Slovensko?
Na Slovensku nežijem už roky a aktuálne návrat ani neplánujem. Život v Paríži ma nielenže napĺňa ako človeka, ale mám tu kopec príležitostí, ktoré by mi na Slovensku chýbali. Počas dňa nikdy neviem, na koho narazím, alebo aké nové dvere sa mi otvoria. Paríž je jednoducho mesto, ktoré stíha mojej dynamike, a ja naopak tej jeho. Preto si tu viem predstaviť ostať dlhodobo.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme Emme do budúcna všetko dobré 🙂
