Hviezdou sobotňajšieho duelu zámorskej hokejovej NHL 2022/2023 medzi Bostonom Bruins a Minnesotou Wild nebol žiadny z aktérov na súpiskách, ale legendárny slovenský obranca Zdeno Chára.
V hale TD Garden sa pred spomenutým stretnutím rozlúčili s dlhoročným zadákom „medveďov“, ktorý nedávno ukončil kariéru. Práve Chára v roku 2011 ako kapitán priviedol Boston k triumfu v play-off a zisku Stanleyho pohára.
Po slávnostnom vhodení puku si Chára, ktorého na ľade sprevádzali dvaja 6-roční synovia Ben a Zack, potriasol rukami s oboma kapitánmi – minnesotským Jaredom Spuergeonom a bostonským Patriceom Bergeronom. „Je to úžasné. Mal neuveriteľnú kariéru. Všetci vieme, čo tu dokázal, takže uznanie, ktoré sa mu dostalo, je zaslúžené,“ povedal podľa webu NHL.com český útočník Bruins David Pastrňák.
Pravdepodobný člen hokejovej Siene slávy odohral v Bostone 14 sezón. Bol kapitánom Bruins pri spomenutom zisku Stanleyho pohára v roku 2011. Dva roky predtým získal taktiež individuálnu Norris Trophy pre najlepšieho obrancu v NHL. Do Bostonu prišiel pred sezónou 2006/2007 ako voľný hráč po pôsobení v New York Islanders a Ottawe Senators.
Ešte predtým, ako Chára vhodil slávnostné buly, sa na svetelnej tabuli objavilo „Ďakujeme, Zdeno Chára“ a video s najikonickejšími momentmi jeho kariéry v profilige, ktoré vyvolali búrlivé ovácie. V šatni pred zápasom a počas rozhovorov pre médiá po ňom mali hráči Bruins na sebe tričká s nápisom „Thanks Big Zee“ a podobizňou Cháru v drese s číslom 33.
Aj keď tréner Bruins Jim Montgomery Cháru nikdy netrénoval, povedal, že tlačová konferencia Cháru z 20. septembra, počas ktorej oznámil odchod do „hokejového dôchodku“, ho mimoriadne oslovila. Štyridsaťpäťročný Chára na nej okrem iného hovoril o dôležitosti rodiny a svojich hodnotách. „Počul som toľko o charaktere, o tomto mužovi a hodnotách… Som mu veľmi vďačný, pretože viem, aká je kultúra v tejto šatni, a myslím si, že on je ten, kto to zmenil,“ povedal Montgomery.
Trenčiansky rodák Chára vstúpil do zámorskej NHL v sezóne 1997/1998 v tíme New York Islanders. Neskôr strávil štyri sezóny v Ottawe Senators a v lete 2006 zamieril do Bostonu. Hral tam do leta 2020 a hokejistov Bruins priviedol do play-off v jedenástich zo štrnástich sezón v klube. V počte štartov v organizácii je šiesty s 1023 duelmi, tretí je v produktivite obrancov (481 bodov, 148+333) za legendami Rayom Bourquom (1506) a Bobbym Orrom (888).
Neskôr potom strávil jednu sezónu vo Washington Capitals a ďalšiu v New Yorku Islanders. V NHL odohral 1680 stretnutí s bilanciou 209 gólov, 471 asistencií a 2085 trestných minút. V play-off pridal rovných 200 duelov a v nich 70 bodov (18+52). V sezóne 2021/2022 odohral za NY Islanders spolu 72 duelov základnej časti s bilanciou 2 góly a 12 asistencií.
Počas ostatného ročníka bol najstarší hráč v niektorej z piatich hlavných profesionálnych zámorských líg (NHL, NFL, NBA, MLB, MLS). V NHL sa šesťkrát predstavil v Zápase hviezd. V profilige zatiaľ ako jediný hráč absolvoval vo vyraďovacej časti spolu až 14 zápasov číslo sedem. Na klubovej úrovni v Európe hral za Trenčín, Piešťany, Spartu Praha, Färjestad a Lev Praha.
Vo farbách slovenskej reprezentácie sa dvakrát stal vicemajstrom sveta (2000 a 2012). Na Slovensku ho dovedna šesťkrát vyhlásili za Hokejistu roka. Predstavil sa aj na ZOH v rokoch 2006, 2010 a 2014. Na Svetovom pohári 2016 bol súčasťou strieborného Tímu Európy.