Keď sa volí nový pápež, ide o ostro sledovanú udalosť, o ktorú sa zaujímajú ľudia z celého sveta. Vždy, keď sa rozhoduje o novej hlave katolíckej cirkvi, sa v médiách objavia prehľady o tom, ako tento proces prebieha.
Čo však vieme o voľbe dalajlámu, spirituálneho vodcu tibetských budhistov? Zmena na tomto poste je niečo, čo mnohým ľuďom nič nehovorí. Nemožno sa ani čudovať – nový dalajláma bol naposledy vyhlásený v roku 1940. Štrnásty dalajláma Tenzin Gyatso je v úrade viac ako osem desaťročí.
Dalajláma má dnes 90 rokov a je preto namieste, aby sa hovorilo o jeho možnom nástupcovi. Presnejšie povedané – o jeho novej forme. Tibetskí budhisti totiž veria, že dalajlámovia sa reinkarnujú a stále ide o ten istý „prúd vedomia“, ktorý preberá novú fyzickú formu. A hľadanie nového dalajlámu (či jeho novej reinkarnácie) je proces komplikovaný a fascinujúci.
Kto je dalajláma?
Dalajláma je hlava školy Gelug tibetského budhizmu. Táto pozícia sa postupne stala symbolom zjednoteného Tibetu a bola považovaná prakticky za hlavu štátu. Titul dalajlámu vytvoril v roku 1587 mongolský chán Alta.

Budhisti považujú dalajlámov za osvietené bytosti a zosobnenie princípu súcitu. Oproti ostatným ľuďom, bohom, polobohom, zvieratám a duchom majú možnosť sami sa rozhodnúť, kedy, kde a ako sa zreinkarnujú. Pred smrťou dalajláma dáva určité indície (predmety, miesta…), ktoré majú ostatným pomôcť nájsť ho po reinkarnácii.
Poprední mnísi po smrti dalajlámu tieto indície analyzujú a do hry vstupujú aj ďalšie faktory ako sny, smer, ktorým dym putuje pri kremácii, či pomoc jasnovidcov. Dalajláma sa môže reinkarnovať kedykoľvek po svojej smrti – po niekoľkých hodinách aj po niekoľkých rokoch.
To, ako proces výberu nového dalajlámu prebieha, skvele ilustruje životný príbeh štrnásteho – súčasného dalajlámu.
Príbeh štrnásteho dalajlámu
Lhamo Dhondup sa narodil 6. júla 1935 v roľníckej rodine na východe Tibetu. Keď mal dva roky, zaradili ho medzi kandidátov na nástupcu trinásteho dalajlámu, ktorý zomrel v roku 1935. Jednou z indícií bolo to, že hlava zabalzamovaného trinásteho dalajlámu, pôvodne otočená na juhovýchod, sa otočila na severovýchod. To mnísi vnímali ako smer, ktorým sa majú vybrať.

Na základe ďalších indícií sa misia vybrala do provincie Amdo, kde stretla lámu Panchena. Ten sa zaoberal skúmaním nezvyčajných detí narodených v oblasti a mníchom dal troch kandidátov. Výber sa následne zúžil len na „nebojácneho“ dvojročného Lhama Dhondupa, ktorý podstúpil určité skúšky.
Jeden z takýchto testov spočíva v tom, že dieťa má spoznať predmety, ktoré patrili predošlému dalajlámovi. V tomto prípade Lhamo uspel a priťahovalo ho to k náhrdelníku, bubnu aj palici trinásteho dalajlámu. Chlapec dokonca k mníchom prehovoril jazykom, ktorým sa doma nerozprávali.
Cestu do Lhasy kandidátovi skomplikovali čínski ozbrojenci, ktorí ho odmietli pustiť do Lhasy, kým nebude vyhlásený za dalajlámu. Tibeťania sa chceli vyhnúť tomu, aby Číňania túto príležitosť využili na to, aby novému dalajlámovi poskytli ozbrojený sprievod, ktorý by následne v Tibete mohol robiť problémy. Chlapec sa zdržiaval v kláštore Kumbum a svoj cieľ dosiahol až ako štvorročný.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane




















