Lhamo prijal meno Tenzin Gyatso a do funkcie dalajlámu bol vymenovaný 22. februára 1940, čo sa, samozrejme, nezaobišlo bez intenzívneho štúdia budhistického učenia. Začal ako malé dieťa a finálnu skúšku zložil ako 23-ročný. Plnú politickú moc prevzal štrnásty dalajláma ako pätnásťročný v novembri 1950.
Po anexii Tibetu komunistickou Čínou a neúspešnom povstaní v roku 1959 sa Tenzin Gyatso uchýlil do exilu v Indii. Istý čas vyvíjal aktivity mierené na opätovné získanie nezávislosti od Číny, v roku 2005 však vyhlásil, že Tibet je súčasťou Číny. Namiesto samostatnosti požaduje väčšiu mieru autonómie. Neskôr sa vzdal politickej funkcie v exilovej vláde a zostáva len duchovným vodcom.
Minulé leto dalajláma vyhlásil, že inštitút dalajlámu bude pokračovať aj po jeho smrti, keďže si to tibetský ľud želá. Povedal, že jeho nástupca sa narodí zrejme mimo Číny. Pripustil pritom dokonca aj to, že dalajlámom by mohla byť žena.
Čínske záujmy
Výber ďalšieho dalajlámu je niečo, v čom chce mať slovo Čínska ľudová republika. Keďže vo svojom pohľade exilovú tibetskú vládu považuje za element útočiaci na jednotu krajiny, Čína má záujem o to, aby sa ďalším dalajlámom stal niekto, kto bude vyhovovať jej záujmom.
Komunistická Čína sa pritom odvoláva na zvyk z čias dynastie Čching, ktorý zabezpečoval čínskej vláde právo schvaľovať nového dalajlámu. V roku 2007 bol schválený zákon, ktorý zakazuje hľadanie nástupcu dalajlámu osobám, ktoré nemajú oficiálne povolenie od čínskej vlády.
Nový dalajláma sa má vylosovať
Podľa čínskych úradov by ďalšieho dalajlámu mal vybrať kláštor Drepung z Lhasy. Vláda pritom preferuje historickú metódu zlatej urny, ktorá sa kedysi používala. Funguje to tak, že mnísi prostredníctvom svojich tradičných spôsobov určia niekoľkých možných kandidátov na dalajlámu, definitívna voľba však prebehne prostredníctvom vylosovania papieriku s menom, ktoré je spolu s ostatnými umiestnené v zlatej urne.
Z vyjadrení čínskych predstaviteľov a zástupcov tibetského exilu vyplýva, že oba tábory sú presvedčené o tom, že práve oni majú legitimitu určiť novú hlavu tibetských budhistov, a tí druhí im do toho nemajú čo kecať, hovorovo povedané.
Je preto celkom možné, že nastane situácia, v ktorej si exiloví Tibeťania zvolia jedného dalajlámu, avšak čínska vláda bude trvať na svojom vlastnom kandidátovi. Takýto scenár bude pripomínať roky stredovekej Európy, keď súčasne existovali dvaja či dokonca traja pápeži, z ktorých každý sa vyhlasoval za jedinú legitímnu hlavu katolíckej cirkvi.
Z nejakého dôvodu sa k výberu nového dalajlámu vyjadrilo aj Česko. V marci 2026 Senát prijal deklaráciu, podľa ktorej je výber spirituálneho vodcu exkluzívnou záležitosťou tibetského ľudu a čínska vláda o tejto záležitosti nemá právo rozhodovať.
