V japonskom polmiliónovom meste Ucunomija, pár kilometrov severne od Tokia, sa nachádza jedna reštaurácia a saké bar s názvom Kayabukiya. Je to tradičná japonská reštaurácia, teda až na jeden malý detail. Okrem ľudských čašníkov v nej pracujú aj opice druhu makak.
Tieto roztomilé opičky majú na sebe jednotné japonské kimoná, v ktorých obsluhujú zákazníkov. Hosťom nosia a podávajú papierové obrúsky, príbor a niektoré ľahšie misky s jedlom. Občas však chlpatí zamestnanci nemajú svoj deň. Stane sa, že sa niekedy pomýlia alebo im niečo padne na zem. Zákazníkom to ale poväčšine nevadí, rátajú s tým, že „aj opice sú len ľudia“ a malé nehody im vedia vyčariť úsmev na tvári.
Majiteľ reštaurácie Kaoru Otsuka svojim opičím zamestnancom aj platí. Nie však peniazmi, samozrejme. Makaky sú platené za svoju prácu, ako inak, banánmi. Navyše, ak sú zákazníci so službou chlpatých čašníkov spokojní, môžu im poďakovať a dať zopár varených sójových bôbov ako sprepitné.
Prvým zamestnancom v tejto nie tak celkom klasickej reštaurácii bol makak menom Jat-čan, ktorý zákazníkov usádzal k stolu a bral od nich objednávky. Druhý makak, ktorý začal pracovať v reštaurácii o pár mesiacov neskôr, sa volá Fuku-čan. Postupne sa k tejto dvojici pridali ďalší traja opičí kolegovia, ktorí, podľa názorov pravidelných zákazníkov, tvoria skutočne skvelú partiu.
Nemálo ľudí má však voči opičím zamestnancom výhrady. Boja sa, že by im mohlo byť ublížené alebo by mohli byť pod priveľkým stresom. Iní namietajú, že reštaurácia dostatočne nedodržiava hygienické predpisy. Makaky sú ale pod neustálym veterinárnym dohľadom a kontrolou miestnych ochranárov zvierat. Navyše, pracujú len dve hodiny denne. Nikto predsa nechce, obzvlášť nie majiteľ pán Otsuka, aby sa príliš vystresovali a zbytočne trpeli.
Zdroj: Profimedia
