Stále aktuálnou myšlienkou v oblasti reštaurácií a ubytovania je lokálnosť. Poskytovatelia služieb sa snažia objaviť, čo je v ich krajine či regióne jedinečné, a ukázať to svetu. To, čo nemá nikde inde obdobu, to, čo je pre miesto charakteristické, je niečo, čo určite zaujme.

Čo je typické pre Juhoafrickú republiku? Aj mnoho rokov po konci rasistického režimu apartheidu existujú v krajine obrovské sociálne rozdiely, ktoré väčšinou, aj keď nie vždy, stále vychádzajú zo starého rozdelenia spoločnosti na privilegovaných bielych a podriadených čiernych.

Shanty town

Milióny najchudobnejších Juhoafričanov sú odkázaní na život v biednych chatrčiach s plechovými stenami, ktoré vytvárajú celé štvrte. Život v takomto mieste, samozrejme, nie je malina a prítomné sú všetky negatívne sociálne javy – od drog až po vraždy.

Nevedno prečo to považoval za dobrý nápad, ale niekomu svitlo v hlave, že možno práve shanty towns a plechové chatrče sú práve to lokálne a nenapodobniteľné, čo Juhoafrická republika môže ponúknuť svetu.

Neďaleko mesta Bloemfontein dostali turisti možnosť vyskúšať si ubytovanie v typickej juhoafrickej chatrči a vyskúšať si na vlastnej koži, ako vyzerá život nemajetného a sociálne vylúčeného Juhoafričana. Majú aj reklamu!

Je to teda chudoba alebo to nie je chudoba?

Rezort Emoya Hotel & Spa bol otvorený v roku 2012 a tvorí ho asi tucet ošarpaných chatrčí, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako autentický shanty town. Nakoľko je však takýto pobyt naozaj autentický? Výbava domčekov vôbec nezodpovedá bývaniu sociálne slabých – jeho súčasťou sú totiž napríklad aj výdobytky ako wi-fi sieť či podlahové kúrenie.

Na jednej strane tu máme parafínové lampy a latríny, na strane druhej stabilný a bezpečný prívod elektriny a vody či moderné technológie. Emoya Hotel & Spa len sotva môže tvrdiť, že ľuďom poskytuje skutočný zážitok zo života chudobných Juhoafričanov.

Aj keby bol zážitok realistický, stále ide o riadnu úbohosť. Utrpenie ľudí nie je show. Emoya z biedy robí divadlo a komoditu. Svetu veľmi nevkusným spôsobom ukazuje akúsi karikatúru a skreslený, nerealistický obraz, čo americký komik Stephen Colbert opísal ako „péčko o chudobe“.

Zaslúžená kritika

Na hlúpy nápad sa valila kritika zo všetkých strán. Prevádzkovateľ Buks Westraad svoj projekt hájil slovami, že iba reagoval na „medzeru na trhu“ a „mnohí zámorskí turisti mu hovorili, že by si vyskúšali, aké to je bývať v skutočnej chatrči“.

Tým, že premenil niečo, s čím sa spájajú negatívne emócie, na niečo, s čím sa spája to pekné, vraj potvrdil nesmiernu vynaliezavosť juhoafrického ľudu. Ako soľ do rany pôsobí fakt, že Westraad za jednu noc v chatrči pýtal viac, než koľko skutočný obyvateľ skutočnej chatrče zarobí za mesiac.

Žiadna sláva

Ľudia majú väčšiu silu, ako by sa mohlo veľakrát zdať, a tento vulgárny projekt, ktorý nikdy ani nemal existovať, bol po negatívnej spätnej väzbe rýchlo zrušený. Za prečítanie určite stoja komentáre na YouTube, kde sa objavuje mnoho veľmi trefných poznámok.

Jeden z komentárov napríklad hovorí, že ak chceš naozaj vidieť, ako žijú chudobní ľudia, skús stráviť nejaký čas u sociálne vylúčenej rodiny. Tvoje peniaze ocenia určite viac než podnikateľ zjavne odtrhnutý od reality…