Paríž si často spájame s romantikou, Eiffelovkou či nádhernými pamiatkami. Menej ľudí už vie, že pod touto krásnou fasádou sa nachádza oveľa mrazivejšie miesto. Sú ním parížske katakomby.
Tie sa rozprestierajú priamo pod mestom a ide o sieť prepojených tunelov, v ktorých odpočívajú ostatky asi šiestich miliónov ľudí. Ide však o vďačnú turistickú atrakciu.
Tunely vznikli už v staroveku
Počiatok vzniku parížskych katakomb siaha až do dávneho staroveku. Rimania tu v 1. storočí vo veľkom dolovali vápenec a sádrovec. Tunely sú rozsiahle a veľmi spletité, celkovo sa rozprestierajú na ploche 250 kilometrov. Ako pohrebisko začali katakomby slúžiť od roku 1786.
Cirkev vtedy katakomby vysvätila a dala tým oficiálne požehnanie, aby sa do nich začali ukladať ľudské telá. Došlo k tomu najmä z toho dôvodu, že cintoríny v Paríži boli preplnené. Mesto bolo trápené epidémiami a chorobami, čo znamenalo, že mŕtvi pribúdali extrémne rýchlo. Keďže ich nebolo kam pochovávať (maximálne tak do masových hrobov), rozhodlo sa, že sa využijú priestory katakomb.
Prevážali sa sem telá a kosti najmä z cintorínu Saints-Innocents, ktorý bol v 18. storočí úplne plný. Telá z neho sa do katakomb prenášali väčšinou v noci (z bezpečnostných dôvodov). Okrem toho sa však do nich premiestnili aj mŕtvi z iných cintorínov, menovite napríklad Saint-Étienne-des-Grès či Notre-Dame-des-Blancs Manteaux. Dovedna bolo v katakombách umiestnených približne šesť miliónov tiel a ľudských kostí.
Podzemný cintorín
Spočiatku nebol v tom, ako mŕtvych ukladali, vôbec žiadny systém. Až v roku 1810 došlo k renováciám, vznikla rozsiahla kostnica (stena pokrytá ľudskými lebkami a kosťami), vytvorilo sa mauzóleum, označili sa hroby a katakomby boli otvorené aj pre verejnosť. Treba ale dodať, že aj dnes je oficiálne prístupná len malá časť (asi dva kilometre) z 250-kilometrových tunelov.
Katakomby v minulosti poslúžili aj ako solídny úkryt. V roku 1871 sa v nich skrývala skupina monarchistov, ktorá ale bola napokon vypátraná a vyvraždená členmi Parížskej komúny (radikálnej socialistickej vlády, ktorá niekoľko mesiacov vládla v Paríži). Počas druhej svetovej vojny v nich zase našli úkryt členovia protinacistického odboja.
Stratiť sa je ľahké
Parížske katakomby dodnes turistov lákajú. Pôsobia mrazivo, strašidelne a človek pred hromadami ľudských ostatkov cíti zvláštnu bázeň. To, že pre verejnosť je otvorený len malý kúsok tunelov, má svoj dôvod. Je totiž veľmi jednoduché sa v katakombách stratiť. Navyše tam dochádza k nebezpečným zosuvom pôdy, niektoré chodby sú zase také úzke, že cez ne človek neprejde a uviazne, iné sú zase zatopené vodou.
Zakázané ovocie ale láka najviac, takže by sme našli niekoľko prípadov, keď sa ľudia do verejnosti neprístupných katakomb vybrali na vlastnú päsť. Dá sa do nich totiž dostať z rôznych miest v Paríži (napríklad prostredníctvom kanalizácie). Túžba zažiť poriadne dobrodružstvo je pre mnohých silná, viacerým sa ale stala osudnou.
Ľudia sa totiž neraz vybrali katakomby preskúmať a už sa nikdy nevrátili. Zaujímavosťou je, že svoju smrť v nich našiel aj vrátnik nemocnice Val-de-Grâce Philibert Aspairt v roku 1793. Z doteraz neznámych dôvodov vstúpil do katakomb prostredníctvom schodiska, ktoré sa nachádzalo v areáli nemocnice. Už sa odtiaľ nikdy nevrátil. Jeho telo sa našlo až v roku 1804 (teda o 11 rokov neskôr).
Nie je známe, ako zomrel, ale zdá sa, že v spletitých tuneloch proste zablúdil. Keďže so sebou nemal žiadne jedlo ani vodu, bolo len otázkou času, kedy si preňho príde smrť.
Niekoľko podobných osudov poznáme aj z nedávnej minulosti. V roku 2017 sa v katakombách stratili dvaja tínedžeri. Našťastie sa ich po troch dňoch pátrania podarilo nájsť. Zrejme sa tak stalo v hraničnej chvíli, keďže mladíkov museli urýchlene liečiť na podchladenie. Ak by v tuneloch blúdili dlhšie, je jasné, že by ich to stálo život.
Kino v katakombách
Internetom sa tiež v posledných rokoch šírilo video, ktoré údajne v katakombách natočil neznámy muž. Na záberoch môžeme vidieť, ako blúdi v katakombách a evidentne sa snaží nájsť cestu von. Niektoré informácie hovorili, že po mužovi sa našiel len tento záznam, ale on sám nie. V tomto prípade však s najväčšou pravdepodobnosťou ide o hoax.
Môže sa to zdať zvláštne, ale pre niektorých sú katakomby svojským miestom na trávenie voľného času. Francúzska polícia v nich v roku 2004 počas rutinného cvičenia objavila plne funkčné kino! Na mieste sa schádzali mladí ľudia, ktorí si na obrovskom plátne premietali klasické filmy. Okrem toho bol k dispozícii plne vybavený bar, reštaurácia a tri telefonické linky.
Policajti sa na miesto neskôr vrátili, aby celú udalosť dôkladnejšie prešetrili, ale kino ani bar už nenašli. Niekto odtiaľ všetko odniesol a zanechal len stručný odkaz: „Nehľadajte.“
Podľa dostupných správ kino v katakombách vybudovala nezávislá organizácia UX (resp. jej pobočka La Mexicaine De Perforation). Po tom, čo ich „hniezdočko“ objavila polícia, zrejme jej členovia dostali echo a rýchlo sa zbavili kompromitujúceho materiálu.
Duchovia a prízraky
Miesto, akým sú parížske katakomby, už zo svojej podstaty nahráva rôznym tvrdeniam o nadprirodzene a paranormálnych silách. Podľa mnohých sa v katakombách pohybujú nepokojné duše mŕtvych. Ozývajú sa v nich zvláštne zvuky a počuť tiež tajomné hlasy.
Racionalisti sa ale k týmto tvrdeniam stavajú skepticky. Poukazujú, že rolu hrá zrejme prostá ľudská imaginácia, ktorá si pod silnými dojmami z pochmúrneho miesta dokáže prítomnosť duchov vsugerovať. Dalo by sa povedať, že katakomby sú dostatočne desivé aj bez toho, aby sme ich museli priživovať podobnými historkami.
Nie je ale príliš prekvapivé, že pochmúrnosť katakomb inšpirovala aj filmárov. V roku 2014 si odbil premiéru found footage horor Pod zemou od Johna Ericka Dowdlea. Skupina filmárov sa v ňom vydá pátrať do hĺbky katakomb a asi netreba zdôrazňovať, že v nich objavia veci, ktoré radšej mali nechať spať.
Film sa síce dočkal pomerne negatívnych recenzií, ale podľa nás ide o slušnú hororovú zábavu. Zaujímavosťou je, že sa nakrúcalo priamo v parížskych katakombách. Išlo vôbec o prvú snímku, ktorá od francúzskej vlády dostala oficiálne povolenie, aby v nich smela točiť. Medzi ďalšie filmy, ktoré sa v katakombách odohrávali, patria tituly Catacombs (2007) či Nox (2018).
