Európska energetická mapa pripomína začiatkom roka 2026 divokú horskú dráhu, kde geografická poloha mesta definuje hĺbku prievanu v peňaženkách domácností. Trhy sa po post-pandemických a vojnových šokoch relatívne upokojili. Cenová stabilita je však v skutočnosti len ilúziou. Rozdiely medzi metropolami sú totiž stále priepastné a v niektorých prípadoch dosahujú až trojnásobné hodnoty. Web Tvnoviny informoval, že Slovensko na tom v istých ohľadoch nie je až tak zle.
Skutočnú tvár energetickej krízy však neodhalia len suché čísla v eurách, ale až ich prepočet na kúpnu silu obyvateľstva. Práve tento optický hranol mení „lacné“ mestá východného bloku na miesta s vysokou finančnou záťažou. Severské metropoly, napriek nominálne vysokým sumám, zatiaľ dokážu vďaka silným príjmom tieto náklady absorbovať efektívnejšie. Ukazuje sa však jedna veľmi výrazná výnimka – Štokholm.
Ako sú na tom energie v Bratislave?
Podľa čerstvých dát indexu HEPI sa ceny elektriny pre domácnosti k 2. januáru 2026 pohybovali v extrémnom rozptyle. Kým obyvatelia Kyjeva platia za kilowatthodinu (kWh) symbolických 8,8 centa, v švajčiarskom Berne je to až 38,5 centa. Priemer celej Európskej únie sa ustálil na úrovni 25,8 centa, čo slúži ako dôležitý deliaci bod medzi relatívne dostupnou energiou a luxusným statkom.
Bratislava sa v tomto porovnaní drží na pozitívnejšej strane barikády. S cenou 20,3 centa za kWh sa slovenské hlavné mesto radí pod európsky priemer a udržuje si pozíciu medzi dostupnejšími metropolami. V regióne V4 je na tom lepšie už len Budapešť (9,6 centa), kým susedná Viedeň (32,9) či Varšava (30,3) sú pre spotrebiteľov výrazne drahšími adresami.
Česká metropola Praha však v porovnaní elektriny bije na poplach. S cenovkou 36,4 centa za kWh sa zaradila k najdrahším mestám Európy, pričom jej sekundujú len energetickí giganti ako Berlín (38,4) či Brusel (36,5). Tento stav podčiarkuje rôznorodosť národných energetických mixov a odlišných stratégií v zastropovaní cien či distribučných poplatkov.
Index kúpnej sily a plyn
Zlom nastáva pri pohľade cez index kúpnej sily (PPS), ktorý odhalí reálnu ekonomickú záťaž na rodinné rozpočty. V tomto rebríčku sa Bratislava posúva na hodnotu 25,3, čo je stále pod priemerom EÚ (28,1), no pre Prahu (43,5) a Varšavu (41,4) sú výsledky nelichotivé. Najväčší náraz pocítia obyvatelia Bukurešti, kde elektrina v pomere k platom vychádza najdrahšie v celej Únii.
Ešte dramatickejšie rozdiely panujú na trhu s plynom. Tam Štokholm doslova vyčnieva z radu. Švédi platia 35 centov za kWh, čo je viac než trojnásobok priemeru EÚ (10,6). V kontraste s tým pôsobí Budapešť so svojimi 2,6 centami ako energetický raj, hoci Bratislava (8,3 centa) a Praha (10,7 centa) sa držia v blízkosti celoeurópskeho normálu.
Aj po zohľadnení kúpnej sily zostáva z hľadiska ceny za plyn Štokholm najdrahším miestom na život, zatiaľ čo stredná Európa vykazuje relatívne stabilné hodnoty. Celkovo dnes energie zhltnú priemerne 4,6 % výdavkov európskych domácností. Konečný účet však ostáva výsledkom komplikovanej rovnice zloženej z lokálnych daní, nákupných stratégií dodávateľov a ochoty štátov dotovať koncové ceny.
