V litovskom Vilniuse sa v utorok začne dvojdňový summit Severoatlantickej aliancie. Lídri jej členských štátov sa budú zoberať širokou škálou tém – od rozporov týkajúcich sa ambícií Ukrajiny vstúpiť do NATO, cez prijatie Švédska až po posilnenie skladových zásob munície a najväčšie zmeny obranných plánov za uplynulé desaťročia, informuje TASR. Pôjde v poradí o štvrtý summit NATO od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, pripomína agentúra Reuters.
Rozhodnutia prijaté na vrcholnej schôdzke predstaviteľov členských krajín Aliancie sa podľa slovenského ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí pretavia aj do vyššej obranyschopnosti Slovenska vo forme vojenskej prítomnosti (vojakov a techniky) v regióne.
Medzi 31 lídrami štátov Aliancie, ktorí sa v Litve zídu, bude napríklad šéf Bieleho domu Joe Biden, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron či britský premiér Rishi Sunak. Slovensko bude reprezentovať prezidentka Zuzana Čaputová. Okrem toho sa očakáva aj účasť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý opakovane vyzýva na skoré prijatie Ukrajiny do NATO po skočení vojny.
Summitu má dominovať vojna na Ukrajine. Lídri sa počas dvojdňových rokovaní budú zaoberať možnosťami vstupu Ukrajiny do NATO, na ktorý majú rozličné názory, ale i bezpečnostnými zárukami a spôsobmi, ako ochrániť Ukrajinu po vojne s Ruskom.
„Rozhodnutia, ktoré budú prijaté vo Vilniuse, priblížia Ukrajinu k jej oprávnenému členstvu v NATO,“ uvádza k tomu slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Očakáva sa tiež, že členské štáty NATO posilnia aktuálnu vojenskú pomoc Ukrajine, píše agentúra AFP.
Na summite sa uskutoční prvé stretnutie v rámci Rady NATO – Ukrajina, čo je nový formát, v ktorom sa budú konzultovať bezpečnostné otázky spoločného záujmu. Práve na tomto úvodnom zasadnutí rady sa osobne zúčastní prezident Zelenskyj, pripomína slovenské ministerstvo.
Okrem Ukrajiny sa lídri majú zaoberať i vstupom Švédska do NATO. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok večer po stretnutí s Erdoganom a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom oznámil, že turecký líder prestal blokovať vstup Švédska do Aliancie a súhlasil s predložením prístupového protokolu Švédska na schválenie tureckému parlamentu. Erdogan iba niekoľko hodín predtým podmienil súhlas so vstupom Švédska opätovným otvorením cesty pre vstup Turecka do EÚ. To predstavitelia viacerých krajín v pondelok odmietli ako navzájom nesúvisiace veci.
Členské krajiny NATO sa vo Vilniuse už v predvečer summitu dohodli na nových plánoch v oblasti obrany, ktorých cieľom bude zabrániť možnej ruskej agresii. Ide o súčasť najväčších bezpečnostných zmien v Aliancii za posledné desaťročia. Súčasťou plánu je aj uvedenie 300.000 vojakov do stavu zvýšenej pohotovosti. To zahŕňa najmenej 100 brigád, 1400 stíhacích lietadiel a 250 lodí a ponoriek a ďalšie kapacity.
Témou rokovaní okrem toho budú i výdavky jednotlivých členov na obranu. Spojenci sa v roku 2014 dohodli, že do desiatich rokov sa ich výdavky na obranu priblížia k dvom percentám HDP. Na stretnutí vo Vilniuse sa lídri dohodnú, že dve percentá HDP budú odteraz nevyhnutné minimum, a nie iba ambícia. Tento cieľ tohto roku dosiahlo alebo prekročilo 11 spojencov. Pokiaľ ide o Slovensko, percentuálny nárast jeho obranných výdavkov medzi rokmi 2014 až 2023 je piatym najvyšším v Aliancii (o 153 percent).
Už druhý raz po sebe sa na summite NATO zúčastnia aj predstavitelia Austrálie, Japonska, Nového Zélandu a Južnej Kórey.
Počas konania summitu posilnil Vilnius bezpečnostné opatrenia. Samotné mesto aktuálne chránia tri batérie nemeckých protivzdušných systémov Patriot a vo vzdušnom priestore Litvy hliadkuje zvýšený počet spojeneckých stíhačiek.
