Zlé sny či nočné mory má občas každý z nás a je to úplne bežný jav. Tieto sny nám môžu niečo signalizovať, zrkadliť naše obavy či úzkosti. Pravdaže, pokiaľ sa opakujú a človek má kvôli nim narušený spánok, je dôležité tento problém riešiť so psychológom.

Oproti klasickým nočným morám tu ale máme aj akýsi ich desivejší ekvivalent, a tým je spánková paralýza. Ľudia sa s ňou stretávali odjakživa a v minulosti bola najčastejšie vnímaná ako prejav čiernej mágie a nadprirodzených síl.

Čo je spánková paralýza?

Spánková paralýza je stav, pri ktorom sa človek ocitá na polceste medzi prebudením a snom. Organizmus teda napoly spí a napoly bdie. Daný človek si uvedomuje svoje fyzické okolie, počuje a vidí, ale nemôže sa pohnúť. Často nedokáže ani otočiť hlavou. V skratke sa dá povedať, že mozog sa prebudil, ale telo stále nie. V hlave si človek ešte uvedomuje nejaký zlý sen, ktorý akoby sa „prelieval“ do skutočnosti po prebudení.

Z toho vyplýva, že sa pri spánkovej paralýze objavujú rôzne halucinácie. Tie môžu byť mierne, ale aj mimoriadne intenzívne. Ľudia majú napríklad pocit, že v miestnosti niekto je a chce im ublížiť, oni sa ale nedokážu pohnúť a brániť či utiecť. Nie je tiež nezvyčajné, ak ľudia vidia vo svojej blízkosti obludy a nadprirodzené bytosti, ktoré ich dusia.

Môžu tiež počuť rôzne zvuky. Medzi ne patria ľudské hlasy, syčanie, šepot či praskanie. Z tohto všetkého jedinca v spánkovej paralýze naplní strach, panika a úzkosť. Chcel by vstať a utiecť pred domnelým nebezpečenstvom, ale nemôže. Celá paralýza najčastejšie trvá niekoľko sekúnd, ale môže sa natiahnuť aj na minúty.

Väčšinou ale odznie sama. Podľa vedeckých štúdií sa predpokladá, že ju aspoň raz zažilo 8 až 50 % ľudí. Prvýkrát sa paralýza objavuje najčastejšie v puberte. Nie vždy ju ale sprevádzajú pocity strachu. Môžu sa totiž objaviť aj iné silné emócie, napríklad hnev, smútok a zriedkavejšie aj pocity šťastia.

Odborníci tak spánkovú paralýzu delia do troch základných typov. Prvým je Intruder (votrelec). V tomto prípade ľudia prežívajú intenzívne halucinácie, že v miestnosti je niekto cudzí. Druhým typom je Incubus, ktorý sa vyznačuje halucináciami, že človeku niekto sedí na hrudi a zabraňuje mu dýchať.

Najčastejšie ide o akúsi nekonkrétnu bytosť, ktorá vyzerá ako tieň, ale môžu sa objavovať aj rôzne iné nadprirodzené entity. Posledným typom sú proprioceptívne a vestibulárne halucinácie. Sem sa zaraďujú napríklad pocity autoskopie (odpútanie sa od vlastného tela a videnie vlastnej osoby), pocity pádu alebo lietania.