Rudolf Huliak je momentálne jedno z najskloňovanejších mien slovenskej politiky. Starosta Očovej sa stal poslancom Národnej rady v minuloročných voľbách, kde jeho meno figurovalo na kandidátnej listine SNS.
Dlhoročný poľovník sa často spomína v súvislosti s témou medveďov, ktorá Slovákov výrazne polarizuje. Kým niektorí mu dávajú za pravdu, iní jeho pohľad na vec odsudzujú.
Poslanec Huliak nám v rozhovore porozprával o svojom vzťahu k internetu a k humoru. Vyjadril sa k aktuálnym spoločenským témam, ale prezradil aj čo-to zo súkromia. Samozrejme, nechýbajú ani medvede a nahliadnutie do sveta poľovníctva. Huliakovi sme položili aj niekoľko takých otázok, s ktorými by žiadne iné médium určite neprišlo.
Sledujete memes a tiktoky? Ste aktívny sledovateľ takýchto príspevkov (alebo sa prípadne k vám dostávajú) a ste fanúšikom tohto štýlu humoru? Ako by ste riešili fakt, že pred časom sa na sieťach premnožil medvedík čistotný Pedro, ktorý obťažuje Slovákov svojím tancom?
Vzhľadom k tomu, že som bol vymazaný z pozemského života Facebooku ako takého už na komplet všetkých svojich profiloch, musel som prejsť na TikTok, Instagram a Telegram. Momentálne mám teda trochu obmedzené možnosti sledovať memečka.
Zdá sa mi, že na Facebooku aktuálne neexistuje žiadna demokracia vo vyslovovaní názorov, čo ma veľmi mrzí, pretože podľa mňa by ten mediálny priestor mal poskytovať rovnovážny stav v rámci získavania a šírenia informácií na internete, kam patrí aj Facebook. Verím, že tento stav zásadným spôsobom ovplyvňuje aj právo spoločnosti na informácie a následne vplýva aj na verejnú mienku.
Ja som známy tým, že srandujem od rána do večera a nemám problém si zo seba robiť srandu. Veľmi dobre sa cítim v spoločnosti ľudí, ktorí žijú spôsobom, že si neustále robíme zo seba srandu a uťahujeme si.
Proste ten život, ktorý dnes žijeme, je príliš rýchly, príliš neosobný, dostáva sa do takej hektickej roviny, skôr honby za mamonom alebo čímkoľvek iným, ale prestávame byť ľuďmi. Myslím si, že ten humor nás k tomuto prinavracia. Humorné stránky sú veci na prospech, niekedy zasiahnu v takú pravú chvíľu, že keď je človeku zle a vidí nejaké takéto úsmevné video, tak to poteší.
Mňa by ten medvedík čistotný (Pedro) nerozčuľoval, práve naopak. Ja keď takéto niečo vidím, tak mi to hneď spraví pekný deň, takže nechápem ľudí, ktorých to dokáže vôbec rozčúliť, lebo podľa mňa je to veľmi milé.
Aj keď bola virálna kauza s Dankovým semaforom, sledovali ste príspevky, ktoré o tom kolovali na internete?
Jasné, veď aj samotný Andrej Danko sa veľmi, veľmi zabával. Dokonca odo mňa a od asistentky dostal funkčný malý semaforik, ktorý ešte aj bliká a vydáva zvuky, takže my to berieme absolútne bezprostredne, normálne. V prvom rade sme ľudia a myslím si, že kto berie tento život príliš vážne, tak si sám sebe škodí. Takže moje krédo je žiť a nechať žiť, byť šťastný medzi šťastnými.
Ako politik nevyhoviem celej škále ľudí, ale všetku svoju činnosť zameriavame na to, aby to bolo v prospech čo najväčšieho množstva ľudí, a nikdy by som sa nepodieľal na niečom, čo by Slovensku uškodilo alebo uškodilo slovenskému občanovi. Takže asi tak.
Pomerne nedávno zarezonovalo vaše video s cigarou v parlamente. Ako vlastne dopadol váš experiment?
Rastlinka je v takom progrese, že Progresívne Slovensko by bolo veľmi veľmi rado, že ako sa ja starám o flóru a faunu. Poradil mi to veľmi dobrý kamarát, ktorý celý život pestuje rastliny a zaoberá sa skalničkami. Povedal mi, že tam mám mušky a skrátka je treba ich vydymiť a je to najlepšie cigaretovým dymom.
Skutočne, keď som fúkol z tej cigary tam dym, do toho rastlinného terária, tak sa tej rastline začalo lepšie dariť, pomaly sa škriabe von cez vrchnák, takže som veľmi rád, že som si rastlinku zachránil, a takýmto spôsobom vlastne sme prezentovali aj narušenie toho ich balastu, ktorý rozprávajú o tom CO2 ako o najškodlivejšom skleníkovom plyne.
Je jasné, že je tu veľa ďalších nebezpečných plynov, ktoré majú polčas rozpadu v atmosfére úplne iný a sú z hľadiska škodlivosti pre životné prostredie, ozón, klímu a všetky ostatné záležitosti oveľa nebezpečnejšie.
Cítite sa lepšie v lese alebo v parlamente? Kde sú podľa vás väčšie zvery?
Pekná otázka, taká na zamyslenie. Niekto mi niekedy povedal, že v tom parlamente je strašne zlá energia a že sa to nedá tam ani dokonca vyčistiť. Skúšali to s rôznymi ezoterikmi. Boli nejaké tie pokusy. Ja som sa po týždni v parlamente cítil, ako keby som tam pôsobil niekoľko rokov, čiže mne je tam veľmi dobre. Mne to prostredie vyhovuje, ja som tam spokojný, šťastný, robím tam prácu pre ľudí, čo ma napĺňa.
Samozrejme, že relax v hore sa nedá s týmto porovnať. Jedna vec je práca, ktorú máte radi, a druhá vec je, keď si pestujete svoj koníček. Keď ste poľovníkom už 28 rokov od roku 1996, poznáte tú prírodu, poznáte tie lesy, tak tam vám oproti parlamentu nedokáže uškodiť, dá sa povedať, nič. Oveľa väčšie zvery sú v tom parlamente, pretože ľudská zloba je podľa mňa tá najhoršia na svete.
Na internete sa v posledných dňoch stala virálnou anketa, v ktorej sa pýtali žien, či by rady uviazli v lese s medveďom alebo s mužom. Tá odhalila, že väčšina by si vybrala zviera. Čo by ste im odkázali?
Takúto anketu môže robiť človek, čo vlastní rohožku pred prenajatým bytom v Bratislave a jedinú zeleň vidí štvorcový meter pred autom, ak práve na tej zeleni nemusí zastať. Kto nepozná prírodu, nevie, ako príroda reaguje na vonkajšie podnety, a kto sa nevyzná v otázke premnoženého medveďa hnedého, nemohol by takúto anketu zodpovedať vo forme, že stretnutie s mužom je nebezpečnejšie ako s tým zvieraťom.
Koniec koncov, boli sme nie tak dávno ubezpečovaní, že medveď je vegetarián, takže sa nie je čoho báť. Alebo sa mýlime?
Takže medveď je jedna nebezpečná šelma. Dostali sme ju do stavu, kde medveď sa absolútne nebojí človeka. Práve naopak, človek bude v prírode lovený, pretože medveďom sa momentálne stáva to, že nemajú prirodzenú potravu z hľadiska ich premnoženia.
Strelil som medvedicu, ktorá mala medzi druhým a tretím rokom života a mala 49 kíl. Pôvodne táto medvedica by už mala mať dávno 100 – 120 kíl. Dochádza u medveďov ku kanibalizmu, dochádza u nich k zakrpatievaniu, dochádza k nervozite v medvedej populácie z titulu nedostatku prirodzenej potravy.
Keby sme vás spýtali, či by ste radšej uviazli v lese s Matovičom alebo medveďom, čo by ste si vybrali?
Vzhľadom k tomu, že dnes pripravujeme všetky procesy legislatívne na to, že synantropný medveď sa dá eliminovať, tak radšej s tým medveďom.
Vo svojich výrokoch často spomínate ekoteroristov. Ako by ste reagovali, keby sa niekto prilepil k príjazdovej ceste do parlamentu alebo začal oblievať polievkou obrazy v národnej galérii?
Keby oblieval polievkou obrazy v národnej galérii, tak by som zavolal políciu a myslím si, že tá by s ním spravila poriadok. Keby sa prilepil o cestu pri Národnej rade, tak by som sa ho snažil obísť a potom by som si dal k nemu stoličku a díval sa na to, ako budú reagovať ostatní ľudia, a zabával by som sa na tom, kam až siaha ľudská sprostosť.
Myslím si, že takéto gestá len pomáhajú ľuďom otvárať oči a vracať sa k zdravému sedliackemu rozumu. Nech naďalej pokračujú v takýchto aktivitách.
Je na Slovensku reálna potravinová sebestačnosť? Keď dnešná mládež chce robiť iba influencerov a manažérov, kto bude pracovať na poliach?
Veľmi ma teší, že pri potulkách Slovenskom sa stretávam s mladými ľuďmi, ktorí sú z prostredia farmárskych rodín, respektíve pokračovateľmi svojich dedovizní na vidieku, a to že, mladí ľudia sa nám prinavracajú k chovaniu, k pestovaniu a majú radosť z pobytu v prírode.
Že sa tešia z doma vypestovaných zemiakov, z čerstvo vychovaného vlastného dobytka či hydiny bez rôznych antibiotík, bez rôznych škodlivých chemických látok, rôznych hormónov, ktoré sa dnes používajú vo veľkochovoch a veľkovýkrmniach.
Myslím si, že tá renesancia života na vidieku tu je a mnoho mladých ľudí sa vracia späť k prírode, k tomu pokoju a tichu, ktorý príroda poskytuje. Ako sa u nás vraví: „Nič netrvá večne, ani láska k jednej slečne.“ Verím, že sa dostaneme späť k tej agrárno – lesníckej podstate Slovenska, pretože tam je východisko našej záchrany.
Treba si uvedomiť jednu vec, že momentálne tisíce kamiónov s 35-litrovou spotrebou vozia základné potraviny do obchodných reťazcov tisíce kilometrov po Európe, potraviny dozrievajú po ceste v kamiónoch namiesto toho, aby sa pestovali u nás na Slovensku, kde sa aj skonzumujú a využijú.
Toto je brutálne neekologické, že sa napríklad paradajky dovezú na Slovensko kamiónom tisíce kilometrov zo Španielska namiesto toho, aby sa vypestovali v Podunajskej nížine, kde na nich môžu zarobiť naši poľnohospodári a pestovatelia. Nehovoriac už o pochybnej kvalite ovocia a zeleniny, ktorá dozrieva v kamióne namiesto na poli.
Aká je pravdepodobnosť, že dostanete možnosť vzdať sa mandátu poslanca z 15. miesta na kandidátke do Eurovolieb?
Neviem. Rovnaká pravdepodobnosť ako dostať sa do parlamentu zo stopäťdesiateho miesta na kandidátke SNS.
Určite si pamätáte kauzu okolo chleba s masťou, ktorý rozbil slovenské internety. Ako sa teraz vyvíjajú ceny vegánskych mastí? Podnikli ste nejaké kroky, keď ste videli toto meme?
Veľmi som vám fandil v tomto prípade a veľmi som sa čudoval Karolovi Farkašovskému, že na to skočil. Totižto, na mňa už skúšali podobné veci, avšak nenachytali ma. Napríklad niekto niekde dal obrovské množstvo medveďov baribalov a napísali, že to je záber z východného Slovenska. Mne to prišlo veľmi úsmevné, ale zároveň neskutočne poučné pre Slovensko. Máme na to stvorený vlastný mozog a vlastnú hlavu a vlastný úsudok, aby sme ich aj používali.
V poslednej dobe sa stáva dosť často to, že sme strašní konzumenti informácií bez toho, aby sme ich triedili, respektíve začali nad nimi vôbec uvažovať. V spoločnosti som si všimol, že začína byť taký fenomén, že reprodukujete naposledy počutý názor niekoho iného namiesto toho, aby ste si spravili svoj vlastný.
Ja skutočne fandím aj takýmto výmyslom, obdivujem kreativitu ľudí, ktorí to dokážu vymyslieť, a myslím si, že bez takýchto ľudí by sa tá spoločnosť nehýbala ani dopredu a je to aj taký lakmus, kam sa hlúposť sveta dostáva v poslednej dobe.
Čerstvou novinkou je váš predložený návrh zákona na povinnosť overovania identity používateľov v diskusiách v médiách. Nemyslíte si, že by bolo lepším riešením pred uverejnením komentára vyplniť IQ test?
Nie, nemyslím si. Ja som jednej zásady, a to ak človek povie svoj názor, má si za ním stáť. Práve ja, spolu s pár ďalšími ľuďmi z politického života, som najviac postihnutý hejtermi a viete veľmi dobre, ako to znášala spoločnosť v prípade mojej nominácie na ministra životného prostredia. Novinári boli 3 týždne u mňa v obci. Behali po rodičoch, po rodine a zháňali čokoľvek zlé, čo sa dalo o mne napísať.
Zažil som niekoľko desiatok výhražných mailov, statusov, ako ma treba zabiť, zlikvidovať mňa či moje deti, moju rodinu. Zaujímavé, že aj po podaní niekoľkých trestných oznámení došlo k tomu, že spoločnosť Meta nebola vôbec súčinná v poskytnutí informácií orgánom činným v trestnom konaní.
Na mňa konkrétne bola vytvorená na Facebooku stránka Adolf Snehuliak s mojou podobizňou v koži medveďa, kde je 6000 hejterov, ktorí na mňa od rána do večera písali hejty, a podľa Facebooku to je všetko v poriadku.
Ak by sa aj toto vyriešilo, čo so sociálnymi sieťami, kde je teda väčšina týchto nenávistných komentárov práve z falošných profilov? Nepresunú sa potom títo ľudia z webov na sociálne siete? Spomínate, že Meta nie je veľmi súčinná.
Tak to dáme ako zákonnú povinnosť Mete na území Slovenska. Rovnako aj to, aby odstránili všetky anonymné profily. A potom, keď chceme mať sociálnu sieť, ktorá skutočne má slúžiť ľuďom ako taká, tak potom sa bavme o naozajstnej sieti. Potom si niekto veľmi dobre rozmyslí, či sa vám bude vyhrážať.
Ktoré zviera by ste NIKDY nezastrelili?
Tak toto ste mi položili ťažkú otázku. Postupujeme v rámci zákona o poľovníctve, kde sú všetky druhy lovnej zveri i taxatívne vymenované, čo môžete zastreliť a čo nemôžete zastreliť v rámci výkonu práva poľovníctva, takže som sa nikdy nezamýšľal. Pandu? Veveričku? Neviem…
Nemyslím si, že som niekedy zobral život niečomu, kde by to nebolo doslova a dopísmena v tom poľovníckom plánovaní taxatívne vymenované len tak z roztopaše, alebo pre trofej, ako píšu.
Najviac ma pobavili, keď povedali, že či už som si splnil životný sen vystreliť na medveďa, popri tom som všetky poplatkové odlovy v rámci nášho združenia realizoval ja. Mal som možnosť na niekoľko tých medveďov vystreliť, dá sa povedať už niekoľko desiatok rokov dozadu.
Čo biely nosorožec?
Zase medzi nami, keby ste ho videli v rámci našich lesov, tak je to nepôvodná zver, tak by ma na to oprávňoval zákon. (smiech)
Poviem vám jednu úsmevnú príhodu. Raz ráno ma zobudil náš poľovník, že vidí losa. Ja som si hovoril, robí si zo mňa prču? Deň predtým som im vravel, nech ma ráno nebudia pred deviatou. Keď raz za mesiac mám tu možnosť si pospať, tak by som ju rád využil. Zo srandy som mu povedal, tak ho zastreľ, bude do klobás. O chvíľu poslal MMS-ku a naozaj sa los sa pásol na lúke. Hneď som mu písal: „To je Bystrianskeho los, neopováž sa ho zabiť!“ Pánovi Bystrianskemu, ktorý choval losy, totiž ušiel los a náš poľovník ho spozoroval.
Ďalej tá príhoda pokračovala tak, že pili chlapi v horárni, pán sa išiel vyčúrať na dvor a zrazu vidí pred sebou losa. Vrátil sa, dal si naliať a vraví: „K***a, to je pálenka. Ja vidím losa na dvore!“ Oni mu odpovedali: „Daj si za jeden, lebo ti už naozaj hrabe.“ Fakt tam ten los bol a aj sa ho podarilo odchytiť a vrátiť majiteľovi. V tejto poľovníckej praxi sa skutočne zažije hocičo.
Ktoré najbizarnejšie zviera ste v živote jedli a odporučili by ste ho aj ostatným?
Niekoľkých medveďov som skonzumoval. Nie celých, ale niekoľkokrát som mal možnosť jesť to mäso z medveďa a je veľmi chutné. Je obdobné ako divina z diviaka, pretože je to taký istý všežravec ako diviačia zver.
Bez problémov si dávam slimáky, krevety a podobné veci, ktoré by niekto nikdy nezjedol. Nemal by som problém skonzumovať a aj chcem dakedy ochutnať údeného hada alebo niečo podobné. V tomto zmysle slova nie som nejakým spôsobom obmedzený, čo sa tohto týka. Určite by som nikdy nezvolil žiadneho chrobáka, nejakú larvu alebo niečo takéto, čo nie je v našej spoločnosti obvyklé.
Koľko poľovníkov je v parlamente? S kým by ste si určite vedeli predstaviť poľovačku a s kým určite nie?
Tu by bola namieste otázka, že na koho by som si vedel predstaviť poľovačku, skôr ako s kým. Samozrejme, žartujem. Myslím si, že to poľovníctvo ako také je dosť individuálne, keďže na ten posed vždy ten poľovník ide väčšinou sám. Poľovníkov v parlamente je veľmi veľa. Celkovo je nás na Slovensku 65 537.
S kým si rozhodne neviem predstaviť poľovačku a rozhodne by som ho nevedel zniesť vo svojej blízkosti, je pán Jozef Pročko. Je to pre mňa niekto, kto sa tituluje za najväčšieho znalca poľovníctva momentálne v parlamente a rozpráva o tom, ako zotročujeme včely, ktoré musia pre nás nosiť med, a obdobné veci. Toto je už pre mňa cez čiaru. Ja vyjdem s kýmkoľvek, beriem akéhokoľvek politického oponenta, akceptujem akýkoľvek politický názor, ale v prvom rade musíme byť ľudia a pán Pročko sa nespráva ako človek.
Je Zem guľatá alebo plochá?
(hlasný smiech) Pozrite sa, ja som z leteckej rodiny. Mama lietala, otec bol inštruktor, starý otec založil letisko v Očovej. Mám dosť hodín strávených v lufte, dokonca si teraz robím letecký kurz, budem lietať už aj sám. Ja som videl to zakrivenie Zeme sám na vlastné oči aj z lietadla, aj z dopravného lietadla.
Na ktorý traktor sa najlepšie balia ženy?
Nikdy som nemal tendenciu baliť ženy na traktor. Myslím si, že tie ženy sa balia celkom na iné ako na hmotné veci. Práve tie ženy, ktoré skáču na hmotné veci, u mňa nemajú šancu. Keby ale tie ženské vedeli, koľko stojí taký traktor oproti obyčajnému autu, tak by si uvedomili, že vlastník traktora je vlastne na tom lepšie ako vlastník Ferrari na lízing.
Koľko máme pohlaví? Viete vymenovať nejaké ďalšie zo 72?
Veľmi pekné video natočil Andy Kraus. Že vždy to bolo tak, že kto má pipik, je chlapec, kto má pinďulu, je žena, a kto má oboje, patrí do cirkusu, a ja sa toho držím. Ja poznám len dve pohlavia…
Ale je pravdou, že príroda sa s niektorými skutočne zahrala. Poznám veľa gayov aj veľa lesbičiek, sme dokonca kamaráti a veľmi dobrí kamaráti. Ja rozlišujem ľudí len na 2 spôsoby, kto škodí spoločnosti a kto je prospešný pre spoločnosť.
Čítal som, že tu máme 72 pohlaví, dokonca dnes už som čítal aj článok, kde je uznávaných až 107 rodov. Neviem ich menovať, ale čítal som klasifikácie a najväčšia sranda bola, že na obecnom úrade sme si to čítali, čím sú vlastne tie rody špecifické. Vravím si, ja asi nepatrím ani do jedného. Nenašiel som sa ani v jednom. Človek musí byť pod vplyvom nejakých halucinogénnych látok psychotropných, aby toto dokázal vôbec vymyslieť.
Aký je váš obľúbený superhrdina?
Mojím obľúbeným superhrdinom bol veľmi dlhú dobu môj otec. Neviem si predstaviť, že by som vám teraz povedal konkrétne meno alebo konkrétnu postavičku z nejakej rozprávky.
Popkultúru nesledujete?
Mám rád filmy typu science fiction, ale som typom človeka, čo stojí pevne nohami na zemi. Myslím si, že som skôr zameraný na to, čo človeku niečo úprimne dá a má to nejakú výpovednú hodnotu. Vážim si a pre mňa je hrdinom každý jeden človek, ktorý dokáže vychovať svedomito slušne svoje deti. Odovzdá ich pre spoločnosť prospešných, a skrátka ľudí, ktorí pre spoločnosť robia to maximum.
Pre mňa sú veľkými hrdinami momentálne všetky ženy, ktoré sa starajú o seniorov v dôchodcovských zariadeniach, keď vidíte nejakú ženu, ktorá opatruje nejakého „ležiaka“, ako my to nazývame v tých DSS-kách, ktorí pod seba vykonávajú potrebu.
Mali ste ako dieťa plyšového medveďa?
Ako dieťa som mal niekoľko plyšových medveďov. Keby ste dnes videli moju štvorročnú dcéru! Neexistuje miesto v našom dome, kde by nebol plyšák. Je to taká hodnota, že už by sa za to dalo kúpiť pomaly auto. Neustále pribúdajú ďalšie. Máme medveďov vo všetkých farbách sveta, ktoré existujú, ale hlavne ružových. Moja dcéra miluje ružovú. Vykupujem všetky plyšové a iné medvede na všetkých pumpách.
Nevníma to dcéra zle, keď zistí, že ste nejakého medveďa strelili?
Bola pri niekoľkých odstreloch, lebo vždy to končí u nás doma na dvore. Vníma to poľovníctvo, vzhľadom na to, že matka je z horárskej rodiny a od 16 rokov takisto poľovníčka. Pôsobí teraz na ŠOP SR, takže my s tou prírodou a ochranou prírody ako takou a reálnym výkonom tej celej realizácie v rámci ochrany prírody, výkonu práva poľovníctva, strelectva tohto všetkého žijeme u nás celá rodina. Aj môj 17-ročný syn je v poľovníckom kurze.
Posledná dôležitá otázka na záver: Chceli by ste mať namiesto prstov banány alebo do konca života jesť iba banány?
(hlasný smiech) To už potom je viacej namieste otázka, či chcem mať obe ruky ľavé, a to nechcem. Ďakujem. Ak by som si naozaj musel vybrať, tak asi možnosť do konca života jesť banány, pretože ich mám veľmi rád, a čo je pre mňa vrcholne negustiózne, je obhrýzanie nechtov, čiže obhrýzať si banány by bolo dosť neprijateľné a nepredstaviteľné.
