Denmark’s „Brain Collection“. Takýmto termínom sa označuje zbierka, ktorú tvorí 5 500 mozgov ľudí s demenciou, 1 400 mozgov patriacich ľuďom so schizofréniou, 300 mozgov mužov a žien, ktorí trpeli depresiou a pod. Táto desivá skutočnosť však ukrýva hlbší príbeh.
Niekoľkoročná história zbierky, o ktorej informovala aj televízia CNN, sa začala písať po druhej svetovej vojne. Dvom dánskym lekárom vtedy napadlo, že by mohlo byť pre výskum v oblasti psychických porúch cenným prínosom zachovanie mozgov pacientov, ktorí zomreli v psychiatrických liečebniach.
Liečba mozgu sa pred rozvojom medicíny a psychológie diala najmä prostredníctvom elektrošokov a lobotómie. Podľa CNN Dánsko medzi 40. a 80. rokmi 20. storočia údajne držalo (strašný) rekord v počte lobotómií na jedného obyvateľa. Nemožno sa preto čudovať, že odkladať si mozgy sa vtedajším lekárom zdalo ako dobrý nápad.
Etický problém
Predpokladá sa, že polovica psychiatrických pacientov, ktorí zomreli v Dánsku v rokoch 1945 až 1982, prispela, samozrejme nevedomky a bez súhlasu, k vytvoreniu najväčšej zbierky mozgov na svete. Až do roku 1980 sa „materiál“ ukladal do žltých vedier a jeden vedľa druhého skladoval v rade políc v podzemnom sklade.
Veľkým výkričníkom, ktorý svietil pred očami všetkých, ktorí s týmto „projektom“ prišli do kontaktu, bola otázka etiky. Po každej pitve bol mozog extrahovaný, podrobený výskumu a následne precízne uchovaný spolu s presnými poznámkami v tzv. „brain diaries“. Niektoré z mozgov sa uchovali v celku, bez akejkoľvek manipulácie, iné sa kvôli lepšej konzervácii rozrezali a uložili vo formaldehydovom roztoku.
Čo s mozgami ďalej?
Projekt čiastočne zastavili v roku 1982 a až v 90. rokoch, keď sa dánska verejnosť dozvedela o tejto zbierke, sa rozprúdila diskusia o tom, čo bude ďalej s 10-tisícami mozgov získaných bez súhlasu ich vlastníkov.
Vznikol spor medzi Dánskou etickou radou, ktorá povolila používanie mozgových tkanív aj bez súhlasu príbuzných, a Dánskou národnou asociáciou pre psychiatrické zdravie (SIND), ktorá chcela, aby sa mozgy oficiálne pochovali.
Spor trval až do roku 2006, keď sa Rada pre etiku proti tejto verejnej diskusii postavila a spolu s SIND schválila použitie mozgov na vedecké účely. V roku 2017 bola zbierka premiestnená do priestorov University of Southern Denmark, kde sa nachádza dodnes.
