Koalícia k návrhu novely Trestného zákona, ktorý sa zaoberá drobnými krádežami, zavesila tri úplne nesúvisiace „prílepky“. Tie majú potenciál komplikovať usvedčovanie páchateľov závažnej trestnej činnosti či kriminalizovať niektoré aktivity opozície.
Nie je preto prekvapením, že takéto významné zmeny, ktoré sa do právneho poriadku pokúsila koalícia prepašovať ako súčasť pozmeňovacieho návrhu, vyvolali v Národnej rade poriadne dusnú atmosféru. Vo štvrtok na rokovaní parlamentu nechýbal transparent, pískanie, skandovanie ako ani fyzické potýčky. Nie je ťažké uhádnuť, že v epicentre týchto rušných momentov stál Igor Matovič.
Konflikty v parlamente
Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič na svojich sociálnych sieťach zverejnil video, ktoré zachytáva emočne vypäté okamihy zo štvrtkového diania v parlamente. Na záberoch môžeme vidieť Matoviča s transparentom „Obžalovaný Gašpar hlasuje za amnestiu sám pre seba“, ako aj roztržku s koaličnými predstaviteľmi, ktorí sa mu tento plagát snažia z rúk vytrhnúť. Matovičovi sa postavila poslankyňa Smeru Zuzana Plevíková a poslanec SNS Dušan Muňko.
Pri ďalšom incidente Erik Vlček (Hlas) hodil do Matoviča fľašu. Následne sa strhla ďalšia fyzická konfrontácia, uvádza Denník N.
„Potom, ako koaliční poslanci odhlasovali AMNESTIU PRE OBŽALOVANÉHO GAŠPARA, opičky nezvládli emócie a chceli sa silou-mocou biť. Po hlasovaní som mafiánovi Gašparovi v mene všetkých vás, ktorým záleží na spravodlivosti, povedal, že ak si myslí, že sa za svoje zločiny vyhne base, tak sa preveľmi mýli,“ napísal Matovič.
Matovič nebol jediný, kto svoj nesúhlas s krokmi koalície dával najavo neštandardným spôsobom. Hlasovanie bolo sprevádzané výkrikmi, pískaním a dokonca aj spevom. Podľa Denníka N koalícia spievala Na Kráľovej holi, zatiaľ čo opozícia uprednostnila Štátnu hymnu SR. V istých momentoch ale hymnu spievali koalícia a opozícia súčasne. Rozhodne nešlo o gesto jednoty a zmierenia. Keď poslanci koalície opúšťali sálu po vyhlásení prestávky, opozícia skandovala „hanba“, uvádza Čas.sk.
Čo bolo odhlasované?
Napriek vypätej atmosfére sa koalícii podarilo zmeny presadiť. Opätovne sa do Trestného zákona vracia pravidlo „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach. Znamená to, že opakované priestupky tohto typu budú opäť trestné. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú vo štvrtok schválila Národná rada (NR) SR. Poslanci zároveň v druhom čítaní doplnili do legislatívy ďalšie úpravy.
Rozšírená bola napríklad skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na konanie v súvislosti s „cudzou mocou“ a pribudla aj trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Upravil sa aj mechanizmus fungovania spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov. O novele sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní.
Zo 136 prítomných poslancov hlasovalo za novelu 76, proti bolo 60, nikto sa nezdržal a 14 poslancov bolo neprítomných. Zmeny zasiahnu aj Exekučný poriadok – exekútor bude môcť uplatniť donucovacie opatrenia aj pri vymáhaní náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom.
Vláda návrh zdôvodnila rastúcim počtom majetkových deliktov a vyššou mierou agresivity v spoločnosti. Podľa jej vyjadrení k zvýšenej miere drobných krádeží a k agresívnemu správaniu páchateľov prispela aj dezinformačná kampaň v médiách a tvrdenia niektorých politikov, ktorí „zavádzajúco informovali verejnosť, že krádež je beztrestná a oplatí sa“.
Pozmeňujúce návrhy
Parlament odobril aj pozmeňujúce návrhy z výborov. Po novom bude marením volebnej kampane aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o politických subjektoch či kandidátoch počas 48 hodín pred voľbami a počas ich konania až do ukončenia hlasovania, ak ide o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“.
V odôvodnení sa uvádza, že v parlamentných voľbách v roku 2023 bola slobodná politická súťaž ovplyvňovaná zo zahraničia. Pojem cudzia moc označuje „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“. Za porušenie zákazu činnosti na podporu alebo v neprospech politických subjektov počas kampane „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ bude po novom hroziť trest odňatia slobody až na jeden rok.
Novela zároveň zavádza trest odňatia slobody až na šesť mesiacov za verejné popieranie alebo spochybňovanie povojnového mierového usporiadania, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.
Úpravy sa dotkli aj Trestného poriadku. Podľa poslancov sa inštitút kajúcnika zneužíva napríklad pri odsudzovaní osôb na základe výpovedí, ktoré sa neskôr ukázali ako nedôveryhodné. V odôvodnení sa uvádza: „Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti.“ Preto sa navrhuje presnejšie vymedziť „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a súdom sa výslovne prikazuje, aby sa „vyrovnali v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.
Navyše sa posúva termín účinnosti časti zákona týkajúcej sa vykonávania opatrení Európskej únie zameraných na znižovanie globálneho odlesňovania.
