Spanie pod polárnou žiarou, riziko kolízie so sobom a blúdenie v temných lesoch. Na starej Mazde, ktorá kedysi patrila jeho rodičom, sa rozhodol vyraziť na cestu bez plánu – len s nápadom a chuťou zažiť niečo nové. Grafik Peter Kincel premenil takmer 30-ročné auto na svoj domov, prešiel 8000 kilometrov cez sedem krajín a zažil všetko od polárnej žiary až po stretnutia so sobmi. Roadtrip, ktorý vznikol ako spontánny nápad, sa zmenil na mesiac plný slobody, sebapoznania, neuveriteľných výhľadov a zážitkov.
V rozhovore s Petrom sa dozvieš viac o jeho spontánnej ceste na úplný sever Európy. O miestach, ktoré navštívil, kde sa mu najviac páčilo, ako skĺbil pracovný život s cestovaním a ako vlastne žil počas tohto mesiaca na cestách. Bez čoho na dlhé výlety nikdy nechodí?
Tvoj roadtrip vznikol úplne spontánne – kúpil si staré auto od rodičov a jednoducho si vyrazil. Pamätáš si ten moment, keď si si povedal „idem na to“? Čo ťa presvedčilo, že to naozaj urobíš? A prečo práve sever?
Túto Mazdu sme mali v rodine veľmi dlho a keď som bol malý, tak nás v nej s bratom rodičia brávali na rôzne výlety po Slovensku. Vždy sme vtipkovali, že raz na nej pôjdeme až do Japonska a vymeníme ju tam za novú. To sa nikdy nestalo, rodičia si kúpili nové auto a táto stará mazdička sa už veľmi nepoužívala. V jeden deň som úplnou náhodou zistil, že ju predávajú. Pozeral som na internete nejaké staršie autá a napadlo mi pozrieť, po koľko idú tieto staré Mazdy 323. No a hneď v prvom inzeráte na mňa vyskočila práve naša Mazda. Hneď som otcovi písal, že ju kupujem a ešte ju zničím, že ja som na to vtipkovanie o Japonsku nezabudol. (smiech)
Cesta do Japonska by si vyžadovala dlhšiu prípravu, tak som sa rozhodol, že tento “takmer-veterán” najprv zoberiem na nejaký poriadny roadtrip po Európe. Posledné krajiny, ktoré som v Európe nenavštívil, boli pobaltské štáty a Fínsko, tak som sa rozhodol vydať smer Helsinki. Potom som si povedal, že to by bola nuda, tak už pôjdem rovno až za polárny kruh, na najsevernejšie miesta pevninskej Európy. Od nápadu po “idem na to” prešlo len pár týždňov, ani som nad tým veľmi nerozmýšľal, pretože tieto spontánne tripy sú vždy najlepšie. Sever Európy som si vybral aj preto, že v aute, samozrejme, nie je klimatizácia, tak som si hovoril, že to bude pohodlnejšie cestovanie ako niekam na juh do tepla.
Auto za 600 eur a 8000 kilometrov po severe Európy – to znie ako recept na poriadne dobrodružstvo. Mal si niekedy moment, keď si si povedal, že to celé bola šialenosť? Čo bolo na tomto tripe najnáročnejšie?
Určite, ale šialenosť v dobrom zmysle slova. Keď som spal v Mazde pod polárnou žiarou, varil si jedlo na variči na odľahlých miestach mimo civilizácie, niekoľkokrát takmer zrazil soba alebo odparkoval auto na najsevernejšom bode Európy, kde sa dá dostať autom, tak som si hovoril, aké je to celé neuveriteľné, že si tu plním ďalšie cestovateľské sny na tomto staručkom aute. Najnáročnejšie bolo to, že som počas celého tripu zároveň pracoval a spával v starom sedane, čo nie je práve najvhodnejšie vozidlo na luxusný spánok. Občas bolo tiež náročné nájsť vhodné miesto na spanie, veľa večerov som blúdil niekde v temných lesoch a hľadal dobré miesto, kde strávim noc.
Cestoval si úplne sám – bez parťáka, bez plánu, bez kompromisov. Ako si zvládal tú samotu počas dlhých úsekov cez nekonečné lesy a pusté cesty za polárnym kruhom?
Takáto samota je raz za čas super. Je to do určitej miery príjemne terapeutické. Človek šoféruje 5 – 6 hodín cez nekonečný les a jediné, čo vie robiť, je počúvať hudbu a rozmýšľať. Len tak sa sústrediť na cestu a vlastné myšlienky. Žiadne surfovanie po sociálnych sieťach, Netflix či iné zamestnávanie hlavy, proste len okolitá príroda, auto a vy. Dobre to vyčistí hlavu. Z rovnakého dôvodu chodím aj na turistiku často sám, len tak vyvetrať hlavu a pokojne premýšľať nad životom. Bol som priebežne v kontakte s priateľkou a rodinou, takže keď mi bolo dlho, zavolal som si s nimi a podelil sa o zážitky.
Zo všetkých miest, ktoré si na tejto ceste navštívil – od Lofotov po Nordkapp – ktoré ťa najviac dostalo a prečo?
Celkovo ma najviac zaujalo všeobecne Nórsko. V Nórsku som bol teraz druhýkrát a celý život tvrdím, že je to najkrajšia krajina celej Európy (navštívil som ich 42 zo 44). Žiť by som tam síce nechcel, ale na cestovanie je to ideál. Úplne najkrajšie boli Lofoty, tam z tých výhľadov padá sánka a mal som nutkanie zastaviť každých 100 metrov, lebo všade bolo niečo extrémne fotogenické. Topka bolo asi mestečko Reine a výhľad z kopca Reinebringen – síce je to najturistickejšie miesto na celom súostroví, ale z dobrého dôvodu, ten výhľad je neskutočný. Okrem Lofotov ma však napríklad zaujal aj o niečo menej známy a navštevovaný ostrov Senja, ktorý je podobne krásny.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
