Spomínal si, že si počas tripu pracoval ako grafik na plný úväzok. Ako sa dá skĺbiť digitálny nomádsky život s takým intenzívnym cestovaním a neustálymi presunmi? Ako vyzeral na cestách tvoj bežný deň?
Dá sa to, ale je to fakt veľmi intenzívne a náročné na time-management. Takýchto tripov, teda kombinácia cestovania a práce, mám za posledných 13 rokov už veľa, tak v tom mám celkom prax. Vždy som však potom ešte celé týždne unavený, pretože človek vtedy ide na 120 percent. V bežný deň som si uvaril ráno na variči raňajky a kávu a išiel hľadať vhodné miesto na prácu – kaviareň, nákupné centrum či knižnicu. V pracovné dni som sa vždy snažil byť niekde blízko civilizácie. Kvôli práci som však nespával len v aute, ale aj v hoteloch, kde mi problém s hľadaním miesta na prácu odpadol. Prípadne v drahších kempoch bola aj nejaká kuchynka alebo jedáleň, kde sa dalo cez deň nerušene pracovať.
Niektoré dni som mal vyhradené takmer čisto na prácu. Napríklad, keď som bol v mestách ako Helsinki, Gdansk, Štokholm či Tallinn. Vtedy som sa snažil robiť vyslovene od rána do neskorého večera a občas si dal len prestávku na prechádzku po meste. Vtedy som si vždy viac hodín nadrobil, aby som mal niektoré dni voľnejšie a mohol sa presunúť alebo ísť pozrieť nejakú zaujímavosť. Väčšinou som dlhšie presuny autom alebo turistiky riešil po pracovnej dobe či cez víkendy.
Často som pracoval aj dlho do noci, prípadne som si s laptopom sadol niekde na kávu aj cez víkend. Dobre sa mi pracovalo aj z trajektov, keď som sa presúval a zároveň aj pracoval s výhľadom na more. Veľká výhoda v Škandinávii bola, že takmer všade je 5G sieť (dokonca aj v odľahlejších oblastiach), takže sa v podstate dalo pracovať alebo riešiť pracovné mítingy z hocijakého miesta. Napríklad v Ázii či v Latinskej Amerike som to mával oveľa náročnejšie. Často bolo treba hľadať aj miesto, kde bolo ako tak schopné wifi alebo signál.
Tvoje auto sa stalo na mesiac tvojím domovom. Čo všetko si v tej Mazde musel prerobiť alebo vymyslieť, aby si v nej mohol aj spať a fungovať?
Ja mám rád rýchle a provizórne riešenia, ktoré sa dajú rýchlo zložiť aj rozobrať, keď treba. Ideálne aj rovno na sídlisku bez nejakých veľkých zásahov do auta. Z Mazdy som vybral spodnú časť zadných sedačiek, aby som mohol nižšie sklopiť zvyšnú hornú časť. Priestor však zďaleka nebol rovný alebo dosť dlhý na spanie. Tak som kúpil dve OSB dosky, ktoré som podložil tak, aby tam vznikla rovná plocha. Dve dosky preto, aby som mohol priestor predĺžiť podľa potreby. Napríklad, keď som išiel spať, predné sedačky som posunul úplne dopredu a jednu dosku posunul tak, aby bol priestor na spanie ešte dlhší.
Na dosky som dal mäkký molitan, na to ešte nafukovaciu karimatku a prekryl to dekou, nech to aj nejak vyzerá. Pod hlavu išli klasické veľké vankúše a v noci som spával v spacáku. Väčšinu nocí však nebola nejaká hrozná zima, takže mi spacák slúžil len ako prikrývka. Hlavu som mal pri predných sedačkách a nohy od pásu dole v podstate v kufri. Ten je však na sedane dosť nízky, takže širší človek by tam mal problém, ak by sa chcel v noci otáčať zo strany na stranu.
Ja nie som vysoký ani široký, takže sa mi v Mazde našťastie spalo celkom dobre. Okrem toho som auto vybavil vecami na varenie a kemping a na okná som dokúpil naťahovacie sieťky proti hmyzu, aby som mohol počas noci vetrať bez toho, aby ma zjedli komáre. Tieto sieťky zároveň slúžili aj ako “zatemnenie” okien, takže mi tam ráno tak nepálilo slnko a mal som väčší pocit súkromia aj bez zatmavených okien. Ešte jedna vec, bez ktorej na dlhé výlety nikdy nechodím – štartovací zdroj s kompresorom. S tým si viem vždy nahodiť baterku, ak by sa mi vybila, dofúkať kolesá alebo dobiť elektroniku, keďže je to zároveň aj taká lepšia powerbanka.
Koľko ťa stálo dokopy toto celé spontánne dobrodružstvo?
Keďže som bol sám a nemal s kým zdieľať náklady ako benzín, trajekty, parkovné či mýto, tak ma to vyšlo celkom dosť. Plus aj preto, že som kvôli práci prespával aj v hoteloch, kde som chcel mať súkromie. Keby som nepracoval, tak spávam len v prírode, kempoch alebo hosteloch. Za ubytovanie som dal teda 922 eur. Benzín bola tiež pálka: 818 eur. Za jedlo, vybavenie do auta, pamiatky, alkohol, kávu a ďalšie podobné výdavky som dal 782 eur. No a parkovné, diaľničné poplatky, cestovné pripoistenie auta, trajekty (na ktorých som strávil cez 18 hodín) ma vyšli 383 eur. Dokopy teda cez 2900 eur. Čo je dosť, ale zasa som si pozrel 7 krajín a bol na ceste 33 dní, takže to stálo za to.
Pre porovnanie, keď sme podobne dlhý trip (8000 km) do Nórska absolvovali s kamošmi, boli sme štyria a spávali väčšinou v stane, tak to vyšlo cca 500 – 800 eur na osobu. Takže sa nenechajte odradiť tým, koľko to vyšlo mňa, pozbierajte kamošov a vôbec to nebude také drahé.
Po 33 dňoch, tisíckach kilometrov a piatich kilečkách dole, ako si sám napísal, čo ti tento sólo trip vlastne dal? Bol to viac únik od každodennej rutiny alebo skôr hľadanie niečoho nového?
Oboje. Jednak som spoznal mnoho nových krásnych miest, ale hlavne si pri takýchto tripoch človek vždy pripomenie, že život je aj viac ako každodenná rutina. Keď sa dni a týždne zlievajú, všetko je nalinkované a ani nevieme, ako nám prešiel čas od pondelka do piatku… Tu bol každý deň iný a nabitý zážitkami, takže aj 33 dní sa zdalo ako oveľa dlhšia doba. Takáto zmena prostredia a vystúpenie z komfortu ma vždy nakopnú. Mám vtedy pocit, že žijem naplno a v prítomnosti a tento pocit mi vydrží aj dlho po tripe. Kým to neopadne a nezačnem vymýšľať ďalšiu cestu. Nabudúce možno Mazdou až do toho Japonska.
