Afganistan, tiež známy pod nadvládou Talibanu ako Afganský islamský emirát, sa do dnešného dňa stretáva s obrovskou kritikou od ostatných vyspelých krajín sveta voči ich pretrvávajúcim nedostatkom, ktoré krajina sama osebe nedokáže spracovať. Tieto problémy sa najčastejšie potykajú s dlhodobou drogovou problematikou, neustálymi vojenskými nepokojmi alebo skorumpovanou vládou.

Za väčšinu problémov, ako je to aj v ostatných štátoch sveta, môže najmä vláda, ktorá absolútne nedbá na blaho svojich občanov, čo vedie k spomínaným pretrvávajúcim incidentom. Od invázie počas studenej vojny Sovietskym zväzom a následne americkými vojskami krajina nikdy nedostala dostatočný priestor, aby sa postavila pomocou určitých oporných pilierov na vlastné nohy.

Neodmysliteľnou súčasťou vlády je deobandistické islamské fundamentalistické a paštúnske národnostné militantné politické hnutie, ktoré je vo svete známe pod názvom Taliban. Hnutie vládlo po zvrhnutí americkými vojskami takmer trom štvrtinám celého Afganistanu. Dialo sa tak od roku 1996 až do 2001. 15. augusta 2021 však po odchode väčšiny koaličných síl Taliban opäť obsadil Kábul.

Taliban je opakovane kritizovaný svojím extrémnym obmedzovaním ľudských práv, vrátane práv žien a dievčat pracovať a získavať potrebné vzdelanie. Od ich opätovného obsadenia v roku 2021 zaviedli mnohé politiky uplatňované počas svojej predchádzajúcej vlády. Momentálne hnutie kontroluje celú krajinu, no jeho vláda nie je uznávaná žiadnou krajinou.

Taliban – jeho vznik a vplyv na krajinu

Taliban vznikol v roku 1994 ako jedna z militantných frakcií počas afganskej občianskej vojny, pričom prevažne pozostával zo študentov (ṭālibov) z paštúnskych oblastí východného a južného Afganistanu, ktorí študovali v tradičných islamských školách (v madārisoch). Pod vedením Mullaha Omara hnutie postupne ovládlo takmer celú krajinu Afganistanu, pričom sa aktívne prepracovávalo k moci.