Každý z nás má nejaký zvuk, ktorý ho vytáča. Môže to byť napríklad zvuk nechtov na tabuli, hlasné dýchanie alebo dokonca zvuky klávesnice pri písaní. Najčastejšie sa však stretávame s averziou na zvuky prežúvania. Chlípanie polievky, mľaskanie, hryzenie čipsov alebo jabĺk v nás môže vyvolať pocity znechutenia a nervozity. Je za tým ale niečo viac ako len odpor?
Problém s nepríjemnými zvukmi je nazývaný ako misophonia (nenávisť zvukov) a tvorí najpodstatnejšiu časť celého výskumu. Britskí vedci sa túto problematiku rozhodli skúmať a prišli k zaujímavému zisteniu, ktoré mnohých z nás určite prekvapí. Za týmto javom je neurologická porucha, ktorá nás robí nahnevanými a nespokojnými. Ako takýto výskum prebiehal?
Proces výskumu
Vedci skúmali mozgy dvadsiatich ľudí, ktorí patrili k skupine s averziou na nejaké zvuky, a mozgy dvadsiatich dvoch ľudí, ktorí takýto problém nemali. Napojili ich na magnetickú rezonanciu a v nej týmto cvičným subjektom púšťali tri druhy zvukov. Prvým z nich boli obyčajné zvuky, ako napríklad dážď. Ako druhé nasledovali nepríjemné zvuky, ako je napríklad vreskot, a nakoniec dráždiace alebo nepríjemné zvuky, ktoré ľudí vytáčajú (napríklad kýchanie, mľaskanie, jedenie čipsov a hlasné dýchanie).
Čo títo vedci zistili? Ukázalo sa, že časť v mozgu, ktorá spája naše pocity a zmysly, bola aktívnejšia pri ľuďoch, ktorí mali misophoniu. Ide teda o neurologickú poruchu, ktorá náš život značne ovplyvňuje.
Napriek tomu, že sa to zdá ako úplne obyčajná vec, niektorí ľudia to nezvládajú natoľko, že nemôžu obedovať so svojimi blízkymi v jednej miestnosti. Takéto návaly zlosti nie sú jednoduché a často vyvolávajú záchvaty úzkosti a paniky. V práci vo veľkej spoločnosti ľudí to môže znamenať komplikáciu a stres navyše.
Vo výskume sa taktiež ukázalo, že nejde ani tak o odpor a znechutenie ako o emócie. Ako najväčší prejav tejto poruchy sa ukázal hnev, ktorý často pohltí našu myseľ natoľko, že nám začnú vadiť samotní ľudia, ktorí tieto zvuky vykonávajú. Posledné, čo by sme chceli, je stratiť kamarátov kvôli zvuku, ktorý nám prekáža.
Dá sa to teda liečiť?
Keďže ide o vcelku nový výskum, veľa o tejto diagnóze nevieme, no veríme tomu, že takéto pokusy a zistenia budú každým dňom pribúdať. Jedného dňa sa možno nájde aj liek, ktorý zabráni ľuďom reagovať prudko a nehnevane a budeme si môcť pokojne užiť spoločné obedy. Existuje však množstvo spôsobov, ako sa vieme vyhnúť týmto nepríjemným situáciám. Jedným z nich sú štuple do uší a medzi ďalšie môže patriť napríklad meditácia a aktívne vyhýbanie sa prostrediu, ktoré v nás môže vyvolať túto poruchu.
