Ak sa prehrabete v dejinách, zistíte, že existujú varovania, ktoré ostali ignorované. V prípade, že by sme ich ako ľudstvo nebrali na ľahkú váhu, dalo sa predísť nešťastným historickým udalostiam. A zmenili by sme tak dejiny ľudstva.
Mnohí ľudia, ktorí vyslovili svoje predikcie, šokovali svoje okolie. Ich predikcie sa považovali za nemožné. Až neskôr ostali všetci šokovaní po druhýkrát. A to presnosťou predpovede, ktorej nikto neveril. V tom okamihu už ale bolo na nápravu neskoro.
George Seiber predpovedal teroristický útok Palestíny
George Seiber predpovedal palestínsky teroristický útok. Nie ale ten, ktorý sa stal v roku 2023. Reč je o útoku na olympijských hrách v roku 1972 v nemeckom Mníchove. Seiber v tej dobe pracoval ako veľmi vyhľadávaný policajný psychológ. Organizátori olympijských hier ho najali z jednoduchého dôvodu. Aby analyzoval všetko, čo sa na hrách v Mníchove môže pokaziť. Seiber vytvoril až 26 predpovedí čiernych scenárov. A 21. scenár v poradí sa, bohužiaľ, naplnil.
Do budovy vnikne približne 12 palestínskych teroristov. Zabijú jedného alebo dvoch ľudí a zvyšok vezmú ako rukojemníkov. Palestínčania vznesú dve požiadavky. Prepustenie väzňov z izraelských väzníc a lietadlo s odletom na Blízky východ.
Dnešná podoba budovy, do ktorej vnikli palestínski teroristi
Ako sa ukázalo, táto predpoveď sa naplnila. Jediný rozdiel oproti predpovedi bol v tom, že teroristov bolo iba 8. Do budovy sa im podarilo vniknúť veľmi ľahko. Bezpečnosť bola až prekvapivo laxná. Organizátori olympiády absolútne ignorovali Sieberovo varovanie. Ich absolútna nepripravenosť na tento scenár vyústila do tragédie. Úrady sa pokúsili zachrániť izraelských rukojemníkov, ale všetci boli počas záchrannej operácie zabití.
Vzhľadom na to, aká desivo presná bola Seiberova predpoveď, musíte sa s odstupom času pýtať, či mu niekto o útoku nepovedal vopred. Ako policajt mohol mať prístup k informáciám, ktoré jeho nadriadení možno vyhodnotili ako nemožné a nepravdepodobné. On ich ale možno zahrnul do svojich predpovedí.
Roger Boisjoly varoval NASA, že raketoplán Challenger zlyhá
Roger Boisjoly dopredu vedel, že raketoplán Challenger môže katastrofálne zlyhať. Tomuto presvedčeniu bezhranične veril. Dokonca sa pokúsil zastaviť jeho štart. NASA odmietla brať do úvahy jeho argumenty. Boisjoly bol raketový inžinier, ktorý pracoval pre spoločnosť, s ktorou NASA uzavrela zmluvu. Všimol si, že pomocné rakety Challengeru mali veľkú konštrukčnú chybu – ich elastické tesnenia mali tendenciu stuhnúť a uvoľniť sa v chladnom počasí.
Prvý štart Challengeru, 4. apríl 1983
Raketoplán Challenger bol naplánovaný na zimný termín štartu. Boisjoly vedel, že teploty budú príliš nízke na to, aby to tesnenia rakiet zvládli. A to dokonca aj na takom mieste, ako je Florida. Presvedčil kolegov vo svojej inžinierskej spoločnosti, aby formálne odporučili NASA odložiť štart. NASA toto odporúčanie ignorovala.
Tesnenia nakoniec zlyhali, čo viedlo k explózii celého raketoplánu necelé dve minúty po štarte. Nikto z posádky neprežil.
Dnes sme svedkami toho, že štarty raketoplánov sú odložené aj pre banálne podozrenia na zlyhanie techniky a konštrukcie celého systému. Je to aj preto, že NASA nechce dopustiť, aby sa znova zopakovala tragédia raketoplánu Challenger.
Charles Colchester bol muž, ktorý povedal Lincolnovi, aby si dával pozor
Charles Colchester bol britský jasnovidec. Do akej miery mal skutočne jasnovidecké nadanie, sa netuší. Ale jedna z jeho predpovedí mrazí a vyvoláva otázky dodnes. Len niekoľko týždňov pred atentátom varoval vtedajšieho amerického prezidenta Abrahama Lincolna, že jeho život je v ohrození.
Colchester bol tienistou postavou dejín. Nie je jasné, či bol skutočným jasnovidcom, alebo mal iba tie správne informácie. Bol priateľom Johna Wilkesa Bootha – atentátnika, ktorý zavraždil prezidenta Lincolna. Colchester sa okrem iného zblížil s Mary Todd Lincoln – manželkou prezidenta Lincolna. Snažil sa ju kompromitovať a vraj ako médium pre prvú dámu sprostredkoval komunikáciu s jej zosnulým 11-ročným synom.
V prezidentskej lóži Fordovho divadla sú zľava doprava atentátnik John Wilkes Booth, Abraham Lincoln, Mary Todd Lincoln, Clara Harris a Henry Rathbone
V každom prípade, Colchester varoval prezidenta Lincolna, že jeho život môže byť ohrozený. Ale Lincoln bol skeptický voči „schopnostiam“ človeka s takou neblahou povesťou. A to bola zrejme chyba. Colchester o plánovanom útoku zrejme dopredu vedel od Johna Wilkesa Bootha, ktorý sa mu zdôveril. K jeho cti mu slúži fakt, že sa snažil atentátu zabrániť. Avšak neúspešne. 15. apríla 1865 v čase približne 22:15 bol prezident Lincoln postrelený vo svojej lóži Fordovho divadla dvoma strelami do hlavy. Na následky zranenia zomrel nasledujúci deň.
Okrem Bootha boli do atentátu zapletení ďalší deviati ľudia. Šesť z nich bolo odsúdených na smrť.
George Washington varoval pred nebezpečenstvom politických strán
George Washington je neuveriteľne obľúbenou postavou Američanov. Vyriekol aj niekoľko predikcií a jedna z nich sa týkala nebezpečenstva vzniku politických strán. A aby išiel tomuto výroku príkladom, zostal po celý svoj aktívny politicky život nestranný. Toto povedal o politických stranách:
„Vždy budú slúžiť na rozptyľovanie verejnosti a oslabovanie verejnej kontroly. Budú šíriť medzi komunitou falošné poplachy, podnecovať nevraživosť jednej strany voči druhej, príležitostne aj podnecovať nepokoje a vzbury voči vláde. Politické strany otvárajú dvere cudziemu vplyvu na samotnú vládu. Korupcia si tak ľahšie nájde prístup k vláde, a to prostredníctvom politických strán.“
Znie vám niečo z toho povedome?
Washington sa v podstate obával, že politické strany sa stanú príliš silnými, okradnú ľudí o kontrolu nad ich vlastnou vládou a odvrátia pozornosť verejnosti od skutočných problémov. Od jeho prezidentovania v Amerike ubehlo 250 rokov a význam jeho slov nám dochádza možno až teraz.
Posádka lode Mesaba varovala Titanic pred ľadovcami
Titanic pozná každý, ale hovorí ti niečo loď Mesaba? Presne táto loď sa pokúsila varovať posádku Titanicu pred ľadovcami v oblasti, kde došlo k osudnej zrážke. Mesaba sa niekoľko hodín pred osudnou zrážkou ľadovca s Titanicom plavila tými istými vodami a vyslala varovanie pred ľadovcami na palubu každej jednej lode v tej oblasti. Vrátane Titanicu.
Posádka Titanicu správu aj skutočne dostala. Radista, ktorý ju prijal, ju ale nepovažoval za dôležitú. Správa tak nebola doručená do rúk kapitána, pretože nedostala nálepku „priorita“. A zvyšok celého príbehu už história popisuje veľmi podrobne.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
