Boli časy, keď na to, aby človek pôsobil ako frajer, teda štýlovo, sebavedomo a trochu nedostupne, nepotreboval veľa. Stačilo správne zvonenie na mobile, prezývka na internete, opasok s veľkou prackou alebo peňaženka, ktorú bolo treba vytiahnuť tak, aby ju všetci dobre videli. V tej chvíli si mal pocit, že žiješ život na maximum a že tvoje meno by pokojne mohlo svietiť v titulkoch vlastného tínedžerského filmu.
Dnes sa na mnohé z týchto vecí pozeráme s úsmevom. Nie preto, že by boli vyslovene zlé. Skôr preto, že v sebe nesú veľmi konkrétnu dobu. Éru, keď sa frajerina merala úplne inak než dnes.
Zvonenie na mobile bolo osobnou vizitkou
Dnes má veľa ľudí mobil stále v tichom režime. Kedysi bolo zvonenie doslova vyhlásenie o osobnosti. Čím hlasnejšie, výraznejšie a známejšie, tým lepšie. Keď niekomu v triede alebo v autobuse začala hrať aktuálna hitovka, bolo to malé predstavenie. Človek síce možno predstieral, že ho to prekvapilo, no vnútri presne vedel, že jeho chvíľa práve prišla.
Prezývka na internete mala znieť nebezpečne alebo aspoň cool
Internet bol kedysi miesto, kde sa človek mohol stať kýmkoľvek. A tak sa aj stával. Nikto nechcel byť obyčajný Martin123. To bolo slabé. Frajer musel mať nick, ktorý znel temne, tajomne, prípadne romanticky. Čím viac veľkých písmen, čísel, podčiarkovníkov a zbytočnej angličtiny, tým väčší rešpekt.
Prezývky typu DarkBoy, KillerQueen, xXShadowXx alebo SweetAngel17 pôsobili úplne seriózne. Človek ich písal s presvedčením, že takto ho svet konečne uvidí v správnom svetle. Dnes by taký nick vyzeral ako pokus o paródiu, no vtedy to bola dôležitá súčasť identity.
Špeciálna peňaženka hovorila za všetko
Peňaženka kedysi nebola len vec na peniaze. Bola to súčasť imidžu. Čím hrubšia, väčšia a nápadnejšia, tým lepšie. Ideálne mala reťaz, suchý zips alebo výraznú značku. Otváranie takej peňaženky malo vlastný zvuk aj vlastnú energiu. Aj keď v nej človek reálne nosil len dve mince, autobusový lístok a pokrčený papierik s domácou úlohou, vytiahol ju s pocitom, že práve rieši vážny biznis.
Opasok s veľkou prackou bol vrchol sebavedomia
Ak niečo vedelo povedať „pozrite sa na mňa“ bez jedinej vety, bol to opasok s obrovskou prackou. Čím väčší lesk, čím masívnejší nápis alebo čím výraznejšie logo, tým lepšie. Taký opasok neplnil len praktickú funkciu. On mal dominovať. Mal byť v strede pozornosti. Mal kričať, že jeho majiteľ presne vie, čo robí.
Pracky bývali kovové, ťažké a často úplne neprimerané zvyšku outfitu. To však nikomu neprekážalo. Práve naopak. Čím viac sa to bilo s realitou, tým viac to pôsobilo ako odvážne módne vyhlásenie. Dnes pri pohľade na staré fotky človek skôr premýšľa, ako sa s tým dalo vôbec sedieť. Kedysi to bol však čistý status.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
