Tiež máš svoju obľúbenú misku, z ktorej ješ, pretože ti z nej skrátka viac chutí, alebo hrnček, na ktorý nedáš dopustiť, lebo sa ti z neho lepšie pije čajík? Pravdepodobne by ti nikdy nenapadlo, že aj tie najbežnejšie zvyky nie sú zvyky, ale triky našej mysle. Činnosť mozgu a spolupráca zmyslov je obdivuhodná a stále je mnoho vecí, na ktoré vedci prichádzajú až postupom času.
Niektoré veci sa nám zdajú byť iné, ako v skutočnosti sú, pretože náš mozog nám skresľuje realitu. Toto sú niektoré z nich:
Náš zrak môže zmeniť chuť
Znie to neuveriteľne? No áno, ale naozaj je to tak. Vedecké štúdie dokazujú, že farba jedál a tanierov, na ktorých ich podávame, môže dokonca zmeniť pociťovanú chuť a vôňu. Vo všeobecnosti nám jedlo chutí viac zo svetlejších tanierov ako z tmavších.
Tu je ešte zopár zaujímavých faktov o vnímaní chuti:
• Studené nápoje nás viac láka piť z chladnejších odtieňov farieb (ako napríklad modrá).
• Jedlo nám chutí automaticky sladšie, ak sa podáva na ružovom tanieri.
• Horúca čokoláda sa nám zdá byť chutnejšia v oranžovom alebo krémovom poháriku.
Pravá ruka sa nám zdá byť dlhšia ako ľavá
Aj ty to máš tak? Výskumy zistili, že pravákom sa javí pravá ruka dlhšia ako tá ľavá. Je to ilúzia, ktorú spôsobuje fakt, že pravou rukou dočiahneme veci ľahšie a jednoduchšie. Ľaváci nevidia v dĺžke svojich končatín rozdiel.
O sebe v budúcnosti rozmýšľame ako o neznámej osobe
A ako o niekom, kto bude schopný vyriešiť problémy, s ktorými si my dnes nevieme rady, alebo sa nám jednoducho nechce s nimi pohnúť. Za takéto skreslené predstavy môže taktiež náš mozog a jeho prirodzené funkcie.
Napríklad, radšej prokrastinujeme, ako by sme sa mali chystať na zajtrajší pohovor. Zatiaľ čo v našich predstavách vidíme na pohovore osobu, ktorá to zvládne i napriek tomu, že nie je dostatočne pripravená.
No v našich myšlienkach je to cudzí človek, s ktorým sa momentálne nedokážeme stotožniť. Taktiež, keď rozmýšľame o sebe, o našej budúcnosti, vidíme sa ako lepšie, usilovnejšie a krajšie osoby, i keď pre to momentálne nič nerobíme.
Ak nás chvália, nie sme takí usilovní
A rýchlo sa za každý úspech odmeníme, lebo nám naše podvedomie našepkáva, že si to zaslúžime. Výskum sa robil medzi dvomi skupinami ľudí, ktorí sa snažili schudnúť, a obidve dosiahli znamenité výsledky. Neskôr, pri prvej nešetrili pochvalami, zatiaľ čo úspechy druhej nikto slovne neocenil.
Vzápätí obom ponúkli na výber čokoládu alebo jablko. Až 85 % jednotlivcov z prvej skupiny si vybralo čokoládu, zatiaľ čo pri druhej to bolo iba 58 %. Má to jednoduché vysvetlenie. Náš mozog, ak nie je v strehu, bude stále uprednostňovať energeticky menej náročné a naoko lákavejšie možnosti.
Mozog nedokáže odlíšiť realitu od fantázie
Rovnako odpovedá na to, čo robíme, ako aj na veci, o ktorých iba premýšľame. Pravdivosť tohto faktu dokazujú aj vedecké experimenty. Prvý spočíval v tom, že jedna skupina si mala zahrať na klavíri a druhá si mala iba predstaviť túto činnosť. Reakcia mozgu jednotlivcov bola v oboch skupinách rovnaká.
Pri ďalšom pokuse si mali účastníci prestaviť, že jedia jedlo, i keď taniere pred sebou mali prázdne. Mali si ho „akože“ krájať, vložiť do úst a prežuť ho. Výsledky boli také, že tie osoby sa skutočne cítili byť menej hladné. Tieto príklady nám ukazujú, že chemické reakcie prebiehajú v našom tele, bez ohľadu na to, či je situácia skutočná.
Ak si predstavujeme, že sme šťastní alebo sa nám splnilo niečo po čom už dlhšie túžime, náš mozog zapríčiní, že hladina serotonínu sa nám v krvi zdvihne bez toho, či sa to reálne stalo alebo nie.
Zdá sa nám, že ostatní čítajú naše myšlienky
Volá sa to ilúzia transparentnosti a je to proces, ktorý prebieha v našom mozgu a spôsobuje, že preceňujeme mieru, v rámci ktorej ľudia dokážu odhadnúť resp. „prečítať“ náš emocionálny stav.
Napríklad, ak hovoríme na verejnosti, môžeme mať pocit, že publikum vidí, akí sme nervózni, a je nám kvôli tomu ešte horšie. A v skutočnosti pritom nepozná naozajstnú mieru našej nervozity, lebo, samozrejme, nemá taký prístup k našim emóciám ako my sami.
