Ako deti sme sa báli rôznych a často iracionálnych vecí. No nie je sa čomu čudovať. Kreslené rozprávky, ktoré neraz vyzerali akoby ich natáčal niekto na LSD tripe, či s nejakou čudesnou poruchou osobnosti tomu niekedy dosť napomáhali. A o programoch v telke, ktoré sme pozerali potajomky ani nehovorím.
Strašidlá v skrini
Neviem síce ako vznikla táto konvenčnosť strašidla v šatníkoch a skriniach, ale chápem. Predstava nejakého creepy týpka vychádzajúceho z tvojej skrine každú noc, aby sa ti postavil k posteli a zízal, naozaj nie je príjemná. Ale mňa teda skôr desí či doslova svrbí v mozgu pootvorená skriňa. To len taká menšia obsedancia.
Strašidlá pod posteľou
Klasika. Preto fandím posteliam, pod ktorými je málo alebo žiadne miesto.
Noha vytŕčajúca spod paplóna
Úzko súvisí so strašidlom pod posteľou. Pretože noha vystrčená spod paplóna a v tom najhoršom prípade aj odstávajúca mimo posteľ, je ďaleko mimo bezpečnej zóny.
Vcucnutie do odtoku
Strach, za ktorý sa môžeme asi pravdepodobne odvďačiť tiež kresleným rozprávkam. Veď kde inde by dieťa videlo, ako niekoho vcuclo do odtoku. A keď voda v ňom začala trochu chrčať, bolo to ešte desivejšie.
Nebezpečný pupík
Neviem, či desilo toto aj nejaký iný detský mozoček, alebo len ten môj. Že keď sa budem rýpať v pupíku, tak sa prerýpem až do brucha a vypadnú mi črevá.
Kožkári
Vždy akonáhle sa dedinou ozýval škrekot „Kožky, perieeeee, vykupujeme kožky, perieeee!“ nám len stuhla krv v žilách a vypleštili sa oči na rodičov.
Tma
Spomienka na chvíle, keď si sa snažil zaspať, ale zrazu si niečo počul. Tlemíš oči do tmy, ani nedýchaš a si si jednoducho istý, že tam niečo je. Zažať svetlo či pohnúť sa? Ani bohovi.
Akty X
Naši verní agenti Mulder a Scullyová s baterkami, vyšetrovanie paranormálnych javov a utajovanie mimozemského života. Seriál, ktorí nám ako krpcom rodičia zakazovali, no keď sme sa k nemu dostali, pozerali sme ho so zatajeným dychom.
Verte Neverte
Jeden z najlepších televíznych programov minulého tisícročia, pri ktorom nám behal mráz po chrbte už pri úvodnej zvučke. Po vzhliadnutí príbehov sme vždy hádali, či boli pravdivé alebo nie, no pri väčšine sme sa modlili, aby neboli. A na moderátorove tajomné pohľady a formulku „Je příběh založen na pravdě, nebo je to fikce? Dozvíte se na konci pořadu.“ sme nezabudli dodnes.
https://www.youtube.com/watch?v=tf7akH610Z8
Roztekajúce sa tváre nacistov vo filme Indiana Jones
Ako keby nestačili vypäté chvíle pri utekaní pred obrovskou kamennou guľou a v podzemí medzi hadmi. Roztekajúce sa a nakoniec aj vzduchom poletujúce hlavy nacistov po otvorení archy bola čerešničkou na torte.
Jumanji
Napínavý príbeh o starobylej exotickej hre, ktorý nás desil, no zároveň sme aj túžili objaviť niečo podobné a zažiť také dobrodružstvo.
Injekcie
A nebudú ma pichať? Prvá otázka na ceste k doktorovi. A následné zhrozenie po výzve sadnúť si na malú stoličku a pocvičiť rukou, po ktorom prišli slzy jak od krokodíla. A ešte si aj dostal nálepku za statočnosť. Lebo si si ju fakt zaslúžil.
Ostať doma sám
Teraz raj, vtedy utrpenie. A ten pocit, keď náhodou chladnička vydala divné zvuky alebo niečo buchlo pod schodami..
Courage the Cowardly dog
Cartoon Network bola pre nás veľmi vzácna televízna stanica a rozprávky na nej sme milovali. Niektoré viac a niektoré menej. A niektoré nás vyslovene desili. Veľkým exotom medzi cartoonovkami bol tento ružový psík, ktorého sme síce tiež mohli mať radi, no tak isto nám poriadne naháňal hrôzu. A to najmä paranormálne príbehy, ktoré sa mu stávali. Túto rozprávku by som zaradila skôr medzi animáky pre dospelých. Jedine, že by niekto už rozumel čiernemu humoru vo veku tak 5 rokov. Nech sa mi hlási.
Mačkopes
Pri tejto rozprávke sa asi tvorcovia nevedeli rozhodnúť, či chcú mať ako hlavnú postavičku mačku alebo psa. A tak ich jednoducho spojili do jedného, z čoho vzniklo toto mačkopsovité čudo, ktoré sme mali síce radi, no aj tak nás mátalo v snoch.
<Titulná fotka: flickr.com