Ak si presným opakom tej tvojej výrečnej kolegyne, ktorá sa očividne nemá s kým rozprávať, odkedy odchovala deti, a preto má potrebu zdieľať s celým kanclom všetky detaily jej súkromného života (od črevných pochodov až po značku granúl, ktoré kupuje Ajke), tak sa priprav na dávku eufórie.

1. Keď niekto na poslednú chvíľu zruší plány. Áno, každého normálneho človeka by pravdepodobne nahnevalo, keby posledná hodina strávená dôkladným nanášaním očnej linky na obe oči rovnako vyšla navnivoč, no introvert sa na celú situáciu pozerá celkom inak. Ten má už dva týždne nechty obhryzené až po lakte, potia sa mu dlane a pri myšlienke, že si v tom bare bude musieť sám objednať, mu skrúca žalúdok.

2. Keď má zákaznícka podpora možnosť „chatuj online s naším technikom“, a teda nemusíš čeliť hneď dvom životným nástrahám naraz – súvislé tvorenie viet pri komunikácii s inou ľudskou bytosťou, ktorá ti je cudzia a vysvetľovanie tej bytosti, že už si niekoľkokrát skúsil vypnúť a zapnúť, a prd to pomohlo.

3. Keď sa ti neúmyselne podarí vyhnúť telefonátu. Nuž, kto mal vedieť, že ti niekto bude chcieť zdeliť nejakú informáciu práve vtedy, keď vybavuješ veľmi dôležitý biznis na záchode.

4. Keď nájdeš osobu, vedľa ktorej môžeš len tak sedieť a mlčať, bez toho, aby to bolo trápne. Lebo je iné byť s niekým ticho a BYŤ S NIEKÝM TICHO.

5. Keď sa z teba stane chvíľkový extrovert v spoločnosti iného introverta, s ktorým si máte čo povedať. Pretože nie je pravda, že introverti sa neradi rozprávajú. Oni len nemajú radi bezcieľne konverzácie s plytkými ľuďmi, ktorých koniec koncov aj tak nezaujíma, čo im chcú povedať.

6. Keď odíde návšteva. A ty si konečne môžeš slobodne vydýchnuť, rozopnúť si gombičku na nohaviciach a pripomenúť si, že toto celé bol vlastne tvoj nápad. Nabudúce už takú chybu ale neurobíš.

7. Keď nemusíš celý víkend vytiahnuť päty z domu a môžeš si užívať čas strávený sám so sebou. Nemusíš sa s nikým baviť, nikomu vysvetľovať, že nie si nahnevaný, len prosto nepotrebuješ niečo hovoriť každých päť sekúnd, ani sa na nikoho silene usmievať a tváriť sa, že ti pri tom nejde vybuchnúť hruď.

8. Keď jediný, s kým sa daný deň musíš baviť, je tvoj pes. A psy sa nerátajú, lebo psy sú chlpaté štvornohé zlatíčka.

9. Keď si uvedomíš, že žiješ v dostatočne veľkom meste na to, aby si mohol vystrčiť čumák z domu a neriskoval pri tom, že stretneš niekoho známeho na každom rohu. A ďakuješ za to bohu, lebo na dedine by ťa asi porazilo.

10. Keď si k tebe v autobuse nikto neprisadne. Lebo sedadlá v autobuse očividne navrhoval niekto, komu slovné spojenie „osobný priestor“ absolútne nič nehovorí.

11. Keď ti niekto známy len z diaľky zamáva a nemá potrebu sa za tebou prirútiť cez celú ulicu, objať ťa a pýtať sa, čo máš nové. „Veď sme sa nevideli už od základnej školy. To už je… no ale dobrých sedem rokov.“ Ja viem, Ružena, a veľmi mi to vyhovovalo.

12. Keď konečne ľudia v tvojom okolí pochopia, že byť introvertom je jednoducho povahová črta. Nie si hanblivý, nie si pokazený, a teda ťa rozhodne netreba „opravovať“. Len toho máš jednoducho omnoho viac v hlave ako na jazyku, a to predsa nie je vada.

13. Keď natrafíš na človeka, ktorý ti napíše pred tým, ako zavolá, či môžeš teraz volať. A ty máš teda aspoň čas sa na tú mission impossible pripraviť.

14. Keď predstieraš, že si si niekoho nevšimol, aby si ho nemusel zdraviť a ten človek si ťa nevšimne tiež. Je to škaredé, ale, bohužiaľ, je to tak.

15. Keď vonku prší a ty nemusíš hľadať žiadne výhovorky, aby si mohol vymeniť socializáciu za maratón svojho obľúbeného seriálu alebo čítanie knihy.

16. Online nakupovanie. Rozkoš, akú extrovert nepozná.

17. Keď niekto začne konverzáciu sám od seba, takže nemusíš byť ty ten iniciatívny, a potom ju aj sám skončí, takže sa nemusíš cítiť hnusne, že si ho poslal do teplých krajín.

18. Keď je jediné auto na ceste to tvoje. Preto sú jazdy skoro ráno a neskoro večer tie najkrajšie.

19. Keď si dopraješ dvojhodinového šlofíka, lebo si ho jednoznačne zaslúžiš. Veď si viedol zmysluplný rozhovor celých sedem minút.

20. A na záver – to božské ticho, keď konečne prídeš po práci domov. To je na nezaplatenie. (Naozaj, veď aj Habera o tom spieva.)