4. „Nebudem sa prejedať, chcem mať energiu.“
Jasné. Všetci vieme, že po kapustnici a piatich druhoch koláčov sa dostaví maximálne tak energia na to, otočiť sa na gauči. Niektorí sa snažia ísť na prechádzku. Iní tvrdia, že to vybehajú po novom roku. Všetci však končia rovnako – s dekou, plným bruchom a s tvrdením „zajtra len zelenina“.
5. „Nový rok, nový ja.“
Klasika. Fitko, diéta, ranné vstávanie, šetrenie, plánovanie, koniec s prokrastináciou. Všetko funguje… prvé tri dni. Potom prší, je zima, nechce sa ti, fitko je plné a život sa vráti do starých koľají. Ale aj tak si povieš, že si aspoň skúšal. A to sa ráta, nie?
6. „Tento rok bude iný.“
Nie, nebude. Ale možno práve to je na tom pekné – že sa stále snažíme. Že aj keď sa nám tie isté veci opakujú, každý rok ich prežívame s novým entuziazmom, s inými ľuďmi, v inom kontexte. Lebo aj keď realita často zničí naše predstavy, sme v tom všetci spolu – a práve v tom je tá malá slovenská nádej, že možno raz to iné naozaj bude.
Niektoré veci sa nemenia, pretože k nim patrí istá dávka humoru, chaosu a ľudskej nedokonalosti. A práve vďaka tomu má december a čas pred Vianocami svoju špecifickú atmosféru – je to ten čas medzi sľubmi, že „už nikdy viac“ a presne rovnakými chybami, ktoré nás v skutočnosti robia normálnymi.
