Majstrovstvá sveta v hokeji – to je čas, keď je z každého Slováka zrazu odborník na šport. Zrazu má každý názor, každý niečo tuší a každý cíti, že práve tento zápas môže rozhodnúť o osude národa. Nezáleží na tom, či človek sleduje hokej celý rok alebo si naň spomenie až v máji. Keď hrá Slovensko, zapája sa takmer každý.
A spolu s tým prichádzajú aj úplne typické správania, ktoré sa opakujú stále dookola. Sú trochu poverčivé, trochu smiešne, no úplne známe. Presne tie veci, pri ktorých si človek povie, že toto robíme asi všetci.
Krik na televízor, akoby nás hráči mohli počuť
Toto je absolútny základ slovenského fanúšika. Počas zápasu sa z obývačky, krčmy alebo terasy stáva malé tréningové centrum. Ľudia kričia strieľaj, nahraj, nechaj to, pozor za tebou, čo robíš, no tak. V tej chvíli tomu úplne veria. Akoby ich hlas mohol preletieť cez obrazovku a hráč na ľade by sa zrazu rozhodol presne podľa ich pokynu.
Poverčivé rituály, ktoré sa nesmú porušiť
Počas MS sa zo Slovákov stávajú aj veľmi zvláštni poverčivci. Ak tím skóroval, keď človek sedel na konkrétnom mieste, už sa z neho nepohne. Ak vyšiel na toaletu a medzitým padol gól, začína zvažovať, či by tam nemal chodiť častejšie. Ak si dal na seba dres a prehrávame, možno ho radšej rýchlo prezlečie.
Tieto malé rituály znejú smiešne len dovtedy, kým človek nesleduje zápas naozaj naplno. Vtedy zrazu všetko dáva zvláštny zmysel. Netreba pokúšať šťastie. Netreba meniť miesto. Netreba vypínať zvuk, keď to zatiaľ funguje. A už vôbec netreba hovoriť nahlas, že to máme isté.
Kontrola tabuľky po každom zápase
Slovák počas MS nežije len samotným duelom. On zároveň priebežne prepočítava. Po každom zápase sa kontroluje tabuľka, skóre, body, vzájomné zápasy aj to, kto s kým ešte hrá. Zrazu sa z úplne normálnych ľudí stávajú matematici, ktorí dokážu za tri minúty vysvetliť, čo sa musí stať, aby sme postúpili.
A nezostáva len pri našich zápasoch. Sledujú sa aj súperi. Fandiť Dánsku proti niekomu, koho by si za normálnych okolností vôbec neriešil, sa zrazu stáva úplne normálnou súčasťou večera. Počas MS nefandíme len Slovensku. Fandíme aj kombináciám výsledkov.
Hromadné mudrovanie o zostave
Na Slovensku neexistuje obdobie, keď by si ľudia viac verili v oblasti športového manažmentu než počas majstrovstiev sveta. Každý vie, kto mal hrať v prvom útoku, kto tam nemal čo robiť, koho treba posadiť a koho skúsiť v presilovke. Všetci zrazu vidia hru lepšie, jasnejšie a najmä rozhodnejšie. Nezáleží na tom, či človek pozerá hokej denne alebo len v máji. Počas MS má názor na zostavu každý.
Hromadné hodnotenie rozhodcov
Počas zápasu sa na Slovensku zrazu objaví aj silná potreba analyzovať rozhodovanie. Každý faul, každé vylúčenie, každé podozrivé písknutie spustí lavínu komentárov. Rozhodca sa stáva jednou z hlavných postáv večera, aj keď by ním ideálne vôbec nemal byť. A čím vypätejší zápas, tým väčšia šanca, že rozhodca bude aspoň na chvíľu vyhlásený za osobného nepriateľa národa.
Neustále otváranie skupinových chatov
Keď hráme na MS, nepozerá sa len zápas. Súčasne beží aj druhá hra – skupinové chaty. Správy lietajú každú chvíľu: góól, no tak, čo to bolo, rozhodca slepý, toto musíme dať… Počas jedného večera si človek vie vymeniť viac správ než za celý zvyšok mesiaca.
Po zápase sa všetci tvária ako experti na budúcnosť
Keď duel skončí, začína sa druhá fáza slovenského hokejového rituálu. Hodnotenie. Ak sme vyhrali, rieši sa, či to potvrdíme aj nabudúce. Ak sme prehrali, hneď sa počíta, čo ešte potrebujeme a kde sme to pokazili. Nikdy sa nekončí len jedným výsledkom. Vždy sa ide ďalej. Slovák po zápase rýchlo prepína z emócie do analýzy. Z eufórie do opatrnosti. Zo sklamania do výpočtov.
Možno práve preto sú majstrovstvá sveta v hokeji na Slovensku také výnimočné. Nielen pre hokej, ale aj pre to, čo robia s ľuďmi. Z bežného večera sa stane udalosť. Z obyčajného človeka fanúšik. Z pokojnej obývačky štadión. A z niekoľkých zápasov malý národný rituál.
