Písanie e-mailu, ktorý nikdy neodošleš
Napíšeš predmet. Vymažeš ho. Prepíšeš ho. Upravíš prvú vetu. Premýšľaš nad formuláciou. Otvoríš si ďalší e-mail, aby si „načítal kontext“. O polhodinu neskôr máš napísané tri riadky.
Neustále kontrolovanie kalendára
Otvoríš si kalendár. Presunieš stretnutie o desať minút. Skontroluješ, čo ťa čaká zajtra. Potom pozrieš budúci týždeň. Vyzerá to strategicky, no pritom len dúfaš, že sa objaví nejaký meeting, ktorý ťa zachráni od nudy.
Súhlasné prikyvovanie na poradách
Meeting je kapitola sama o sebe. Stačí prikyvovať. Občas povedať „Súhlasím“ alebo „Treba sa na to pozrieť komplexne“. Nikto nevie, čo presne navrhuješ, ale znie to múdro.
Neustále „riešenie niečoho“
Keď sa ťa niekto spýta, čo robíš, odpoveď je jednoduchá: „Riešim.“ Čo presne? To nie je podstatné. Slovo „riešim“ je dostatočne neurčité na to, aby pokrylo všetko.
Pravdou je, že to nie je o tom, že ľudia sú neproduktívni. Niekedy skrátka nie je čo robiť, no kultúra pracovného prostredia stále očakáva viditeľnú aktivitu. A tak vzniká tiché divadlo kancelárskeho života.
