Tento týždeň si už všetko rozplánujem
V nedeľu večer má plánovanie neuveriteľnú silu. Zrazu sa zdá, že keď si človek všetko pekne napíše, rozdelí a zoradí, život prestane byť chaotický. Otvorí diár, poznámky alebo kalendár a má pocit, že sa práve mení na niekoho, kto veci zvláda s pokojom a systémom.
Lenže týždeň býva vynaliezavý. To, čo v nedeľu vyzeralo čisto a logicky, sa v utorok začne lámať a v stredu už pripomína len optimistický návrh reality. Napriek tomu to robíme stále znova. Nie preto, že by to vždy fungovalo. Skôr preto, že ten krátky pocit kontroly je veľmi príjemný.
Tento týždeň si konečne nájdem čas aj na seba
Nedeľa večer vie byť aj jemne poetická. Človek zrazu verí, že v nasledujúcich dňoch bude mať priestor na pokoj, oddych, knihu, prechádzku, cvičenie alebo aspoň chvíľu bez povinností. Znie to zdravo, múdro a celkom dospelo. To, čo vyzeralo ako reálny plán na malé duševné ozdravenie, sa ale ľahko stratí medzi prácou, presunmi, nákupom, únavou a tým zvláštnym momentom, keď je večer a človek už nechce nič, len ticho sedieť.
V pondelok to nebude také zlé
Možno najdôležitejšia veta zo všetkých. Nie je veľmi ambiciózna, nie je heroická a nesľubuje nový život. Len sa snaží upokojiť. V nedeľu večer si ju človek opakuje preto, aby nemal pocit, že víkend skončil ako pád do priepasti. Je to malá psychická barlička, ktorou sa snaží prejsť z voľna späť do reality.
A úprimne, niekedy má pravdu. Pondelok nebýva až taký hrozný, ako si ho v nedeľu večer maľujeme. Len ten prechod doň býva emocionálne zbytočne dramatický.
