Život je plný prekvapivých momentov. Bez nich by to bola určite poriadna nuda. Občas sú to zásadné momenty, ktoré ti takmer vyrazia dych, a inokedy maličkosti, ktoré stoja za úsmev. Určite sa ti niektoré z týchto vecí pravidelne dejú v živote tiež.

Keď zistíš niekoho naozajstné meno po tom, čo si poznal iba jeho prezývku.

A nie si schopný povedať tomu človeku menom, lebo „to proste nesedí.“

Moment, v ktorom ťa teta na pošte vyzve, aby si napísal dátum, a ty zrazu nevieš, koľkého je.

Chskym?

Alebo, keď prídeš na niečo, čo si si myslel celý život zle. Napríklad, že hodinová výpoveď nie je o tom, že trvá hodinu.

Horšie už len je, keď to zistíš praktickou ukážkou na vlastnej koži.

Keď prídeš na to, že tvoj kocúr je vlastne mačka.

Keď si nevieš spomenúť na svoje telefónne číslo alebo pin na karte.

Alebo ti niekto povie, že mu máš povedať posledné štvorčíslie tvojho telefónneho čísla, a ty si ho musíš následne prehrať celé v hlave.

Štartuješ po nejakom chalanovi a on ti povie, že na to chce ísť pomaly.

Horšie môže byť už len rázne nie.

Niekto sa ťa opýta na celé meno tvojho známeho, ktorý nemá naozajstné meno na Facebooku, a ty si uvedomíš, že netušíš, aké má dotyčný priezvisko.

A ako sa volá? No však Martin Varičpika.

Keď na niekoho myslíš a akurát sa ti ozve alebo na seba narazíte.

Keď si od teba v obchode pri nákupe radleru pýtajú občiansky preukaz.

Navyše, ty už máš dobrých desať rokov stále osemnásť.

Keď ti autobus nezastaví na zastávke.

Ešte väčšia haluz je, keď ide úplne iným smerom a ty si v dobrom autobuse.

Ideš kúpiť do obchodu len dve veci a účet sa tomu ani zďaleka nepodobá.

Ešte viac dokáže prekvapiť, keď si myslíš, že budeš platiť horibilnú sumu, ale je to nakoniec menej.

Začne ťa baliť človek, o ktorom máš pocit, že je mimo tvoju ligu.

Usmieva sa na mňa? Nie je niekto za mnou?

Keď si začneš fúkať studené jedlo.

Prdneš si bez toho, aby si to čo i len trochu plánoval.

Vždy sa ti to stane počas tej tichej chvíle, aby ťa to mohlo poriadne strápniť.