Niektorí Vianoce berú ako ďalší za vlasy pritiahnutý komerčný sviatok. Pre iných je to deň ako každý iný. A potom si tu ty. Vianočný fanatik, ktorý každému lezie na nervy. Ale môžeš ich osr… lebo sú Vianoce. Skoro. A to je dôležitejšie ako názory ostatných.

Kúpil si si všetky tie hovadiny

Ty si presne ten druh vianočne naladeného idiota, ktorý spadá do cieľovej skupiny všetkých sviatočných kampaní. Ty tie veci ani nepotrebuješ. Najmä teda, ak sú na jedenie. Ustavične ťa o tom presviedča dvojčíslie na váhe a gombička na nohaviciach, ktorá má o dosť viac práce udržať všetko pokope ako minulý rok.

Ale ty si nedáš povedať. Je na tom sobík? Šup s tým do košíka. Mikuláš? To sa zíde. Sladený nápoj vo fľaši s vianočnými ozdobami? Čo na tom, že je to len cukor riedený vodou a glukózovým sirupom. Sú predsa Vianoce. Teda skoro. A tak si predsa môžeš dopriať.

Aj vianočný sveter

V Amerike fičia také tie tematické párty, kde sa každý navlečie do ohavného vianočného svetra a tri hodiny sa v ňom potí, zatiaľčo popíja punč. Možno aj niekde na Slovensku existujú takéto oslavy. Ty im ale rozhodne neholduješ. „Ugly christmas sweater“ alebo škaredý vianočný sveter je pre teba totiž neznámy pojem.

Ty vianočné svetre miluješ. Čím viac sa to trbliece alebo hrká ako rolnička, tým si bližšie k vianočnému orgazmu. Žeby boli rôznofarebné brmbolce infantilné? A že na rolničky a sobíky si bola pristará už pol storočia dozadu? Blbosť.

Na vianočnú atmosféru nie je nikto príliš starý a na prečačkané červeno-zelené svetríky tiež nie. Ak s tým má niekto problém, môže ti pobozkať prdel. Tú sobiu. Ktorú máš vyšitú na chrbte.

Slávnostné drinky

Nebudeme si klamať. To, čo kaviarne ponúkajú ako slávnostnú vianočnú limitku, okolo reálnej kávy ani nešlo. Niečo, čo má v názve dokopy medovník, javorový sirup, karamel, škoricu, jablko a sušienky, naozaj nemožno považovať za seriózny dospelácky životabudič.

Ale čo tam po káve. Konečne je december – čas, keď si môžeš každý deň obariť hubu inou tekutou cukrovkou. Respektíve tekutou cukrovkou, za ktorú vyvalíš polovicu výplaty. Ale vieš čo? No a čo. Veď k tomu dali slamku so Santa Klausom.

Naplánoval si si filmy

Tvoja premena z ufrflanca na chodiacu vianočnú filmografiu začína prvého decembra. Dovtedy si bol zdutý, lebo skončilo leto. A začala byť kosa. Nie kosa na koženú bundičku, ale kosa ako v ruskom filme, pri ktorej si si miestami necítil prsty.

Chodiť z baru o pol druhej ráno sa zmenilo na boj o prežitie a jediné, čo ťa s tromi promile v krvi ubezpečilo, že si ešte nezomrel, bol obláčik pary vychádzajúci z tvojich úst.

Ale teraz ti to už je jedno. Už nechceš chodiť po baroch, už nechceš po večeroch zapíjať šéfovu vražednú náladu, ktorú si zase raz vybil na tebe. Teraz máš na to inú medicínu – 13-hodinový maratón vianočných filmov.

Všetko, čo má v názve Santa, Vianoce, sviatky, darčeky alebo pochádza z dielne Juraja Jakubiska, musíš vidieť. S týmito filmami si však mal preventívne začať už koncom augusta, aby si to do Silvestra vôbec stihol.

Šaty s trblietkami

Za iných okolností akýkoľvek módny skvost v obchode obchádzaš na kilometre. V prvom rade preto, že je to brutálny gýč, v druhom zase preto, že vieš, že trblietky sú ako prísavky. Môžeš cestovať z Bratislavy do Košíc a ak sa niekde v Ružomberku nachádza nejaká trblietka, nepochybne preletí otvorom klimatizácie a pristane na tebe.

Každopádne toto antitrblietkové pravidlo začiatkom decembra padá. Už nechceš byť trblietky-free, už nechceš, aby ťa nesvrbeli ruky a už ti vôbec nezáleží na tom, že šofér tvojho taxíka bude tú ligotajúcu sa spúšť vysávať ešte týždeň. Je ti to jedno.

Teraz chceš byť diskoguľa, snehová vločka alebo tá blonďatá cica z Ľadového kráľovstva. Jednoducho čokoľvek, čo sa ligoce a v prípade neprajnej dopravnej situácie poslúži na ceste ako varovný kužeľ.

Vianočné pohľadnice

Poznáte tých otravných magorov, ktorí ťa na ulici nepozdravia, ako je rok dlhý, a potom ti nečakane pošlú vianočné prianie? Tí sú neskutočne otravní. Načo to vôbec robia? Načo sa obťažujú? Nestačí, že ťa vianočnými pohľadnicami zásobuje babka a dokonca trvá na tom, aby si ich do Troch kráľov mala vycapené na chladničke, ešte aj toto. No načo? NAČO?!

Neviem. Opýtaj sa seba. Načo si moja pekná kúpila tridsaťosem vianočných pohľadníc? No, na parádu.

Vianočný playlist a zvodné tanečky

Prechádzaš sa obchodným centrom, ktoré sa v túto ročnú dobu mení na „tour de životom sardiniek“. V pozadí hrá nejaká brutálne vianočná pesnička, jedna z tých, ktoré hrávajú každý rok minimálne sedemkrát za hodinu.

Vedľa teba stojí tetucha, v ruke drží blok, so zvrašteným obočím skúma cenu chleba, a potom to príde: „Kriste, už zase hrajú tieto odrhovačky. Nech už tá Mariah drží pi… pivný pohár za uško a máva ním nad hlavou!“

Srandujem, povedala „p*ču“, ale prvé dve písmená sa zhodujú a my sa tu stránime vulgarizmov. Takže tak. Každopádne nerozumieš, čo má tá obstarožná rašpľa za problém. Veď sú Vianoce (skoro).

Obdobie lásky, mieru, pokoja a presne takýchto päťkorunových pesničiek, ktorých výpovedná hodnota je nula nula prd a ihličie. Obdobie, keď si z takéhoto hudobného odpadu zostavíš celý playlist. A potom ho počúvaš na repeate a tancuješ nahá po byte s hubou plnou salónok.

Svetielka a dekorácie

V tomto období pozeráš videá tuctových amerických youtuberiek trikrát viac ako zvyčajne. Nemajú síce pointu, no majú kopu vianočných dekorácií, ktorými sa môžeš inšpirovať. Návliečky s vločkami, zlaté svietniky, také svetielka, onaké svetielka, svetielka v tvare hviezdičiek a hviezdičky v tvare svetielok… proste všetko. Všetko to chceš, všetko to potrebuješ a…

…všetko to kúpiš. Stovka padla za vlasť. No a čo. Veď sú Vianoce (skoro). Celé toto šialenstvo má len jednu chybičku krásy. Hoci si sa nechala inšpirovať zahraničnými influencerkami, rozhodne nie si jedna z nich. Nebývaš v Amerike v obrovitánskom dome, kde je jedna izba vyčlenená špeciálne na tematické hlúposti dekoratívneho charakteru pre všetky ročné obdobia.

Bývaš v garsónke na Trnavskom mýte a nemáš miesto ani na odšťavovač a sušiak na prádlo, nieto ešte toto. Kam dáš všetky tie haraburdy, keď skončia Vianoce? Sviečky vypáliš, posteľné prádlo necháš až do leta.

Budeš sa pod ním síce potiť ako somár v kufri, ale to nevadí… aj boxeri sa pred zápasom potia, aby schudli, tak možno aj z teba ubudne. Ale kam strčíš tie sošky, vankúše, sobíky a gule od výmyslu sveta, to teda fakt netušíš.