Rovnako, ako sme mali v detstve veci, ktoré sme neznášali, mali sme aj také, ktorým sme nerozumeli. Bolo to najmä správanie dospelákov. Nechápali sme, ako si mama môže s takým pôžitkom vychutnávať rannú kávu a prečo robia dospeláci tie nechutnosti v posteli. No a o pár rokov neskôr sa náš pohľad radikálne zmenil. Niečo skrátka pochopíš, až keď na to dozreje čas…

Toto je 16 vecí, ktorým sme ako mladší nerozumeli, no v dospelosti sme si k nim našli cestu.

1) Spánok je vzácna vec. Keď sme boli malí, vstávali sme podaktorí už o šiestej ráno (v sobotu!), aj keď to vôbec nebolo nevyhnutné. A dôvod? No predsa Tom a Jerry, Winx Club a podobné, pre náš život veľmi podstatné seriály.

No keby sme dnes mohli pozerať Netflix iba v takýchto skorých hodinách, väčšina z nás by sa bez tejto služby veselo zaobišla. Posteľ sa stala naším najlepším kamarátom, na ktorého nikdy nemáme dosť času.

2) Káva/pivo. Bolo to hnedé, horké a smrdelo nám to. Nad touto spomienkou sa dnes už mnoho z nás iba pousmeje. Niektorí si už totiž nevieme predstaviť život bez dobre načapovaného pivka a voňavé presso je často to jediné, čo nás ráno motivuje vstať z postele.

3) Cudzie jazyky sú dôležité. Tatko nám opakoval, aby sme počúvali hlavne na angličtine, lebo tá sa nám do života veľmi zíde. A prišlo na jeho slová. Bez znalosti aspoň jedného cudzieho jazyka je život skutočne náročný.

4) Pohlavný styk. Pokiaľ ho nemáme, sme nervózni a hľadáme iné alternatívy, ako si tento deficit doplniť. No keď sme o sexe začuli ako deti, nerozumeli sme tomu, prišlo nám to divné a proste „fujky, fuj“. Čudovali sme sa, že ako môžu také veci tí dospelí robiť a načo je to už len dobré. Dnes nám je už príčina, pravdepodobne, jasná.

5) Bozkávanie je fajn vec. Jasné, v pubertálnych časoch to bolo o inom, keďže prví, ktorí nás do čarov „olizovania sa“ zasvätili, boli naši nemotorní násťroční nápadníci. A mať oslintanú polku tváre, v horších prípadoch aj partnerovu žuvačku v ústach, nebol práve vzrušujúci pôžitok. Vek ale pribúdal a my sme sa „cmučkali“ zo dňa na deň radšej a aj lepšie.

6) Nákupy v akcii. Nechápali sme, prečo mama všetko nakupuje v akcii, aj keď je to zľavnené iba o pár korún. Dnes tomu už rozumieme. Euro k euru…

7) Veta: „Raz všetko príde.“ Prsia, frajer, dobrý výzor, dospelosť, práca, peniaze… Fňukali sme nad tým, prečo sme takí škaredí, prečo dospievame tak pomaly a prečo nám rodičia nemôžu kúpiť to a to. Chceli sme byť krajší, menej vyhádzaní, bohatší, mať frajera/frajerku a skončené vzdelanie. Väčšinou to časom všetko prišlo. Presne, ako mamka hovorila.

8) Pravých priateľov je málo. Kedysi sme si mysleli, že sme divní, keď máme toľko málo kamošov, a túžili sme byť ako ten obľúbenec triedy, ktorého všetci zbožňovali. Nerozumeli sme, prečo, keď má náš tatino ešte menej kamarátov ako my, je s tým úplne spokojný a vyrovnaný. No dnes chápeme, že nejde o kvantitu, ale o kvalitu.

9) Veta: „Jedlo si musíš vážiť, pretože nie je zadarmo.“ Koľkokrát sme nechali nedojedené desiate v taške, pol obeda na tanieri, zatiaľ čo sme sa napchali sladkosťami a čipsami. Prišlo nám nepodstatné zamýšľať sa nad tým, že to je plytvanie.

Časy sa zmenili, dnes sa financujeme sami a po väčšine nákupov potravín nám je do plaču. Teraz ani nepomyslíme na to, aby sme obed hádzali do koša.

10) Šetrenie elektriny a vody. Po prvom zaplatenom nedoplatku sme si spomenuli na tatkove pripomienky.

11) Veta: „Prvý frajer nemusí byť aj posledný.“ „Takých ešte bude,“ hovorila naša mamka a staršia sestra popritom, ako nám utierali slzy kvôli prvému rozchodu. Neverili sme, zdalo sa nám nemožné, aby niekto taký úžasný ako Maťo z Béčky ešte niekedy vstúpil do nášho života.

No keď k nemu pribudol Jano, Paťo i Juro, prišli sme na to, že detské lásky sú síce krásne, no väčšinou netrvajú večne.

12) Veta: „Škola je dôležitá“. Toto bola asi najopakovanejšia veta rodičov počas toho, ako sme ohŕňali nos nad príkladmi z matiky a diktátmi zo slovenčiny. Neverili sme, že škola je dôležitá, no časom sme to pochopili. Mať vzdelanie a rozhľad sa vždy oplatí, ako v zamestnaní, tak i v živote.

13) Mama je jednou z mála osôb, na ktorú sa budeš môcť vždy spoľahnúť. Tak tejto myšlienke sme nemohli porozumieť hlavne v puberte, keď nami naše hormóny mávali ostošesť. Nemali sme pocit, že nám rozumie a že chápe, čo potrebujeme. No teraz, nech sa deje čokoľvek, vieme, že mama nám stále podá pomocnú ruku.

14) Veta: „Čas plynie rýchlo.“ Ako malí sme sa nevedeli dočkať dospelosti a mali sme pocit, že je to príliš ďaleko. Viacerí sa zhodneme na tom, že to začalo utekať hlavne po dvadsiatke. Teraz máme pocit, že žijeme príliš krátko a čas plynie závratnou rýchlosťou.

15) Veta: „Školské časy sú tými najkrajšími.“ Museli sme každé ráno vstávať, trčať v škole päť, šesť, niekedy dokonca aj sedem hodín. Vôbec nám to nepripadalo ako krásne, to ani zďaleka. Každá vymeškaná hodina bola pre nás požehnaním. Robiť úlohy bola tiež istá smrť. No keď už sme roky po škole, na študentské časy spomíname s láskou a patričnou dávkou nostalgie.

16) Zdravé stravovanie. Nad zeleninou sme ako malé deti ohŕňali nos a nevedeli sme sa dojesť sladkostí. Dnes to mnohí máme podobne, avšak na mnohé zdravé potraviny sme si zvykli a dobrovoľne si ich pripravujeme. Hlavne po lekárskych vyšetreniach, lebo vysoký tlak, cholesterol… To sme ako deti ešte neriešili.