V živote sa veľa nahromžíme. Na rodinu, kamarátov, robotu, skoré vstávanie… Avšak, všetko sú to veci, ktoré k nemu už neodmysliteľne patria, a patria sem aj ľudia, ktorých nadovšetko milujeme, no niekedy nám spoločné chvíle skrátka lezú hore krkom. Na toto všetko nadávame, no neodmysliteľne to patrí do nášho súkromného mini vesmíru.

Rodičia a ich osobitá kritika

Máš ich rád, no niekedy máš ich rečí akurát tak dosť a veľakrát sa stane, že si na mamku posťažuješ svojim kamošom len taký fukot. Že ťa príliš komanduje, stará sa do tvojho vzťahu, všetko vie najlepšie, mudruje o veciach, do ktorých sa nevyzná, nadáva ti, že neupratuješ, a robí ti výčitky z tých najrozmanitejších dôvodov.

No ty si v konečnom dôsledku stále uvedomíš, že to robí iba z veľkej rodičovskej lásky k tebe. To isté platí aj na ocinov.

Naše vlastné nedokonalosti

Nemáš rada svoj veľký krivý nos a ani lentilky pod kobercom, no išla by si na plastiku? Niektoré áno, no vo veľa prípadoch si už na svoje „nedokonalosti“ alebo veci, pri ktorých nám matka príroda nedopriala, tak zvykneme, že už by sme to ani nechceli inak.

Partner

Niekedy ti lezie neskutočne na nervy. Smradľavé ponožky šmarené, kde mu srdce ráči, omrvinky všade možne, v ničom ti nepomáha a ty si pritom taká sexi superžena a mala by si na oveľa lepšieho chlapa, svalnatejšieho, milšieho… Až kým tak o tom nepremýšľaš a nepovieš si, že ho vlastne ľúbiš a nechceš žiť bez neho, aj keď nerád upratuje a má pupček ako taký deduško Večerníček.

A chlapi, tiež vám určite vadí, že veta „Som o päť minút hotová“ nikdy neplatí a že kvôli ich hodinovým chystačkám nikdy nič nestíhate. Určite vás vysiľuje aj ich ustavičné hromženie a urážanie sa za každú hlúposť, no menili by ste? Veríme, že nie.

Domáce práce

Nechce sa ti variť, upratovať, prať atď. No keď si sa vrátil zo sviatkov od rodičov, tieto tvoje nemilé povinnosti, ktoré sú súčasťou tvojej domácnosti, ti tak trošku (svojím spôsobom) chýbali. Predsa, uvaríš si, čo chceš a ako chceš, povysávaš a umyješ riad, keď uznáš za vhodné, a naložíš práčku tak, aby pri tvojej bielej bielizni neskončili bratove červené ponožky.

Staré veci

Starý telefón, počítač, obnosené rifle, ktoré si ešte pamätajú časy dávno minulé. No nemáš chuť (často ani financie) ich nahradiť. A aj keď si kúpiš niečo nové, často ešte využívaš to staré. Koľko tvojich nových tričiek, nohavíc či sukní ešte stále čaká na svoju chvíľu, pretože ty radšej siahneš po tvojom (už nejakú tú „chvíľočku“) obľúbenom outfite?

Ranné vstávanie

Toto si obľúbiť jednoducho nedokážeme. No, možno nejaké to percento by sa našlo, ale vo väčšine prípadov je to pre nás viac než náročné. Keď ti ráno zazvoní ten diabol menom budík a teba, chúďatko, vytrhne z nedokončeného sna, tak len tak-tak vstaneš s rozleptanými očkami a snažíš sa rôznymi spôsobmi nejak prebudiť k životu.

Ranné vstávanie je fakt des. No teraz si predstav situáciu, že nemáš kam a prečo vstávať. Nemáš prácu, zo školy ťa vyhodili a máš… iba čas. Veľa času. Ak si si niečím takým prešiel, tak si privstaneš veľmi rád. Aspoň zo začiatku, no…

Práca

Sťažuješ sa na ňu, nechce sa ti tam chodiť. Aj keď prehliadneme okolnosť, že tam musíš chodiť, ak sa ti nechce zrovna žobrať na ulici… No existuje možnosť, že tam chodíš aj rád. A existujú aj situácie, keď si rád za to, že si akurát v takej firme, v akej si, a máš zamestnávateľov, akých máš.

Najlepší kamarát

Tečú ti nervy, krv a pot súčasne, keď tvoja „bestie“ už po tisícikrát plače kvôli tomu istému debilovi a prisahá, že už ho nikdy viac nespomenie. Avšak, ty realitu už dobre poznáš. Na všetko sa sťažuje, postavu má ako fitnesska, a aj tak je škaredá, hodiny vzlyká, že tú skúšku nedá, že nič nevie, a ty dobre vieš, že to bude mať zase za A.

Kamoš ťa otravuje s hlúposťami, furt chce niekde chodiť, hlavne keď ty na to nemáš čas a náladu. Ustavične drísta hovadiny, ktoré sa ti ani náhodou nechce počúvať, a všade, kde prídete, sa opije tak, že ho musia vynášať z miestnosti ôsmi. No napriek tomu ich zbožňuješ a si rád, že práve takých „blbcov“ ti do cesty privial život.

S kým by si predsa ohováral celú galaxiu, s kým by si sa smial zo svojho nešťastia a kto by ťa vyfackal, keď je to nevyhnutné? Ťažko si vieš predstaviť niekým zaujať jeho miesto, hlavne, keď ho zastáva už roky.

Spolubývajúci

Či už si si ho vybral dobrovoľne, alebo nie, existujú chvíle, keď ho máš skutočne viac než dosť a najradšej by si ho za niektoré veci udusil vankúšom, utopil vo vani, čokoľvek… Kopy (čo kopy, kopiská) špinavého riadu v dreze, bazén na podlahe po jeho rannej sprche a chrápanie, ktoré neprehlučí ani hard rocková kapela.

Ty sa nestačíš ani čudovať, čoho je to humusáčisko schopné, no na druhej strane… nevymenil by si ho. Už si si naňho a aj na jeho zlozvyky skrátka zvykol. No keďže chybičky krásy má každý z nás, nemáš náladu si zvykať na prítomnosť niekoho iného, nech už by to malo byť akokoľvek ukážkové.