Existujú viaceré nepísané pravidlá, ktorými sa naša spoločnosť riadi a vďaka tomu dokáže takmer harmonicky fungovať. Učíme sa ich od našich rodičov, v škôlkach a školách. Miestami nás k nim vedú aj staršie panie, ktoré nás častujú kedykoľvek, keď majú zlý deň.

Keď sa ocitneš vo veku, ktorému sa pripisuje synonymum dospelosť, tak si uvedomíš, že mnohé z týchto pravidiel sú pre väčšinu automatické a očakáva sa, že ich všetci poznajú.

Prekvapí ťa však moment, keď prídeš na to, že to tak nie je a stále sa nájdu dospelí jedinci, ktorí takéto prirodzené veci ešte stále nepochopili. Určite si sa už aj ty stretol s niekým, kto tieto pravidlá ignoroval, a tebe to pravdepodobne mierne dvihlo tlak. 

Riad si treba po sebe umývať

Každý, kto niekedy žil v spoločnej domácnosti s nejakými inými ľuďmi, sa určite stretol s takými, ktorí mali problém umývať si po sebe riady. Prípadne to zažívaš v práci. Ešte nepochopiteľnejšie je, ak si človek po sebe nevie odložiť špinavý riad do umývačky riadu. To už je naozaj moment, v ktorom sa ti doslova zastavuje rozum.

Dokonca občas treba umyť aj toaletu

Niektorí ľudia akoby mali doma slúžku, ktorá za nimi iba chodí a upratuje. Inak sa ich správanie vysvetliť nedá. Asi majú vyoperovanú hanbu a spolu s ňou zrejme aj základy slušného správania. Nie je možné, že niekto vykoná potrebu, a ani sa za sebou neobzrie, či náhodou nepošpinil trón, na ktorom doteraz sedel. Možno sa aj obzrie, ale nerieši to, ktovie.

Čarovné slovíčka, ktoré nás učili v detstve

Väčšina mám svoje deti poriadne spucuje, ak náhodou nepovedia čarovné slovíčka prosím, ďakujem a prepáč. Niektoré mamky sa na to asi vykašľali alebo ktovie, kde nastala chyba, lebo naozaj, stále sú ľudia, ktorí sa tvária občas ako nemé teliatka. Hlavne v momente, keď treba poprosiť, poďakovať alebo nebodaj povedať prepáč. Zrejme je to nad sily niektorých ľudí.

Dvere sa za sebou zatvárajú

Ak by neexistovali ľudia, ktorí za sebou nedokážu zatvárať dvere, tak by nemuseli vzniknúť ani hlášky typu: „Čo máš doma plachtu?“ alebo „Ty bývaš v jaskyni?“ Žiaľ, takí ľudia existujú a ešte stále nepochopili, ako fungujú dvere. Sú zväčša na to, aby miestnosť zatvorili, inak by tam neboli, no to je natoľko komplikovaný proces, že s ním niektorí ľudia majú dosť veľké problémy.

Občas je fajn ich podržať človeku za tebou

A inokedy, keď už sa tie dvere rozhodnú zatvárať, bolo by fajn, ak by to nebolo priamo pred tvojím ksichtom. Samozrejme, občas sa stane, že si človeka za sebou nevšimneš. Ak však áno, je milé, keď mu tie dvere podržíš. Týmto srdečným gestom dokážeš niekomu spríjemniť náladu a nestojí ťa to tak veľa energie.

V MHD-čke si máš dať batoh z pliec dole

V prípade, že plánuješ vystúpiť na nasledujúcej zastávke a vnútri to nie je preplnené, je to ospravedlniteľné. Nie však v momente, keď svojím obrovským batohom pri každom pohybe fackuješ svojich spolucestujúcich.

Pri kýchaní si máš zakryť ústa

Nezáleží na tom, či vo svete zúri pandémia alebo nie. Už len ako náznak určitej ohľaduplnosti voči ľuďom, ktorí sú v tvojom okolí, by si nemusel prskať sliny všade navôkol. Nehovoriac o tom, že neprskáš na svoje okolie len nejaké nevinné sliny.

A pri jedení si máš ústa zatvoriť

Naozaj nik nie je zvedavý na obsah tvojich úst pri jedení. Ani ten zvuk, ktorý je toho dôsledkom, v nikom nevzbudzuje zen, pri ktorom by mal chuť začať meditovať. Práve naopak, dokáže to človeka dosť vyviesť z miery a zabudne občas aj na to, kto vlastne je.

Chodí sa po pravej strane cesty, chodníka a eskalátorov

Svet by bol ihneď krajším miestom, ak by ľudia pochopili jednoduché pravidlo, a to, že keď ideš vždy po pravej strane a všetci to dodržiavajú, nik si na ceste zväčša nezavadzia. Na priechodoch pre chodcov, chodníkoch a na eskalátoroch sa potom dokážete aj obísť. 

V momente, keď stretneš osobu, ktorej niektoré z týchto pravidiel nič nehovorí, tak nevieš, či máš niečo povedať alebo nie. Už len tebe je blbé, aby si mal niekomu, kto je dospelý, hovoriť takéto veci. Občas to však inak nejde a aj ty musíš byť súčasťou jeho výchovy.