Nech sme už akýkoľvek úžasní, všetci sme len ľudia a nemusíme byť dokonalí. Aj keď sa o tom snažíme presvedčiť svoje okolie a nechceme si pripustiť chyby. Je faktom, že často robíme v živote veci, ktorými si ho vlastne sťažujeme a vôbec si tým v ničom nepomáhame. A veľmi neradi a ťažko si to priznávame.
Plytváme časom na zbytočnosti
Necvičíš, pretože nestíhaš. Nevaríš, lebo si zaneprázdnený. Poriadne ani neješ, lebo nemáš čas, no na to prescollovať tisíckrát denne celý insta čas máš, taktiež na neúnavné stalkovanie ex si nejakú tú sekundičku vždy nájdeš.
Sme príliš vzťahovační a urážliví
Nedajbože by si z nás niekto spravil srandu alebo naznačil, že nie sme úplne dokonalí. Neradi si to pripúšťame, no presne takí (občas) sme. Či už súhlasíš alebo nie, zmysel pre humor je v živote dôležitá vec, pokiaľ chceš tento svet nasiaknutý škodoradosťou a sarkazmom nejako ustáť.
Samozrejme, nepoteší ťa, keď si z teba niekto robí srandu a ešte k tomu sprosto, no na druhej strane sa vtípkom o iných ľuďoch veľmi rád zasmeješ. Klasika, avšak, keď sa naučíš nebrať tento svet a ľudí v ňom až tak vážne, preveľmi sa ti uľaví.
Zaoberáme sa cudzími ľuďmi
Závidíme ľuďom a nedokážeme sa pozrieť pod povrch. A tiež ich posudzujeme a škatuľkujeme. Je pravda, že možno to isté robia aj oni a že svet je plný predsudkov… Avšak je zbytočné si takýmto spôsobom púšťať do života cudzích ľudí, ktorých vlastne ani nemáme radi, lebo ich pre istotu dobre ani nepoznáme, a zásobovať sa tak negatívnou energiou.
Príliš riešime minulosť a bývalé vzťahy
Aj keď sa tvárime, že sme nad vecou, mnohokrát popritom ešte dlho svojich ex sledujeme a stalkujeme na sociálnych sieťach a takisto aj ich nových partnerov. Je to tá najzbytočnejšia vec, ktorú môžeme po rozchode robiť a okrem času nás oberá o veľkú časť energie.
Dávame si za vinu veci, ktoré sme nemohli ovplyvniť
Nie všetko je v našich rukách, aj keby sme to veľmi chceli. Niekedy skrátka nemôžeme ovplyvniť to, ako sa rozhodne iný človek alebo ako sa daná situácia vyvinie. Utápať sa zbytočne vo výčitkách kvôli veciam a udalostiam, ktoré sa stali a už ich nijak neovplyvníme, je márne a neproduktívne. Nič nám do života neprinesú, iba smútok a výčitky.
Riešime názor iných ľudí
Nie s každým si sadneš. Rovnako, ako si ty o niekom myslíš, že je debil a nie je ti sympatický, má právo pociťovať takéto emócie k tebe aj ten druhý. Čo je však horšie, je prípad, že sa tým príliš zaoberáme. Nemalo by nás zaujímať, čo si o nás myslia ľudia, ktorí nášmu životu nijak neprispievajú a nehrajú v ňom zásadnú rolu.
Nie sme trpezliví, chceme všetko hneď
Keď zistíme, že to také easy nebude, sme z toho sklamaní a nešťastní. Alebo, keď prídu prvé prekážky, vzdáme sa, pričom by to možno bola práve tá prekážka, ktorú keby sme prekonali, dostali by sme sa už k tomu svojmu „vysnívanému“. Či už je to zamestnanie, škola… jednoducho čokoľvek, o čom snívame. Trpezlivosť prináša nie iba ruže, ale niekedy aj jednoduchší a krajší život.
Chceme sa zavďačiť okoliu
Niekedy to robíme. Nasilu sa snažíme každému pomôcť, čo je pekné, ale často to vyúsťuje do zneužívania našej dobroty, čo by sme si určite nechať nemali. Alebo chceme, aby bola šťastná naša rodina a partner, a tak sa riadime primárne podľa ich želania a svoje potreby a túžby nechávame v úzadí. Ako povedal Marx, najnešťastnejší je ten, kto priniesol šťastie najväčšiemu počtu ľudí.
Bojíme sa zmeny
Niekedy by boli veci oveľa jednoduchšie, kebyže zmeníme to, čo nám nevyhovuje. Napr. naskytne sa nám nová a lepšia pracovná príležitosť, no my si ju necháme ujsť, pretože sa bojíme, čo to prinesie. A to aj keď sme v predchádzajúcej práci nešťastní, no máme v nej istotu.
Alebo bývame v podnájme, ktorý je privysoký alebo máme neznesiteľných spolubývajúcich, no nepôjdeme si hľadať nič nové, lebo sa nám to buď nechce riešiť alebo máme obavy, čo keď bude na druhom byte ešte horšie. Avšak to nikdy nezistíme, ak sa nikdy nepokúsime o zmenu.
