5. Školský ples
Jasné, aj my máme stužkovú, ale to nie je celkom ono. Na stužkovú nejdeš v nádeji, že ťa láska tvojho života pobozká uprostred tanečného parketu… ale že sa stihneš opiť skôr, ako príde na rad tvoj angažmán v „zábavnom“ programe. Tie úvodzovky sú tam veľmi zámerne. Lebo zábava to nie je ani vtedy, ani o desať rokov neskôr, keď ťa niekto v závale nostalgie donúti znovu pozerať to inkriminované video.
Nebudeme sa tváriť, že stužková nemá svoje čaro. Má. Vidieť inak strojených učiteľov decentne pod parou, sentimentálnych oteckov, čo na parkete neohrabane vykrúcajú svoje už skoro dospelé dcéry, a nahodené mamičky, ktoré v snahe zachovať si aspoň akú-takú kredibilitu len nonšalantne štebocú v úzadí… je to krásne. Len to nie je ples.
6. Žlté školské autobusy
V Amerike sa šoféruje od šestnástich, na jazdu pekným žltým autobusom teda nemajú pekného slova. Radšej sa do školy dotrepú na podedenej hrdzavej kraksni, ktorá štartuje na piatu a do premávky by ju mali pustiť len s policajným sprievodom. Lebo je to auto. A mať auto je cool.
My môžeme v šestnástich riadiť tak akurát kolobežku, takže by sme vlastný školský autobus, čo ti stojí rovno pri dome, celkom uvítali. Jedinou alternatívou je totiž mestská hromadná doprava, a to je celoročný boj. V zime zima, v lete teplo, v zadnej päťke si niekto strihá nechty… no nádhera. Proste nádhera.
7. Maturitný ceremoniál
Farebne zladené mundúry, geometrické čapice so splachovacím strapcom na boku, oslavné fanfáry, ovácie a potlesk, keď vyvolajú niekoho meno… Možno je to trochu teatrálne, ale čert to ber. Po tom, ako študentom posledné týždne sťahuje polky, si to zaslúžia. Zaslúžia si maturovať štýlovo a spoločne tie čapice na konci odhodiť. Lenže, ako to už býva, nie vždy človek dostane, čo si zaslúži.
8. Lavice pre jednu osobu
Samostatné lavice riešia hneď niekoľko potenciálnych problémov. Po prvé, neriskuješ, že ťa učiteľ posadí k jednému z tých týpkov, ktorí sa potia podstatne viac, ako by bolo pekné, a používajú sprchu podstatne menej, ako by bolo vhodné. Po druhé, nemusíš čeliť spoločenskej samovražde, ak sa v triede bavíš len s jedným človekom a ten človek sa rozhodne sedieť inde. Jednoducho paráda… tak prečo ich nemáme?
