Vychádzajúc z predchádzajúcich výskumov sa vedci z Georgia State University pokúšali preveriť hypotézu, ktorá by viedla k vzniku výnimočne pokojných a priateľských škrečkov. Genetikom sa namiesto toho podarilo dosiahnuť presný opak, čím sa im podarilo zopakovať klišé známe z mnohých sci-fi hororov.
Manipulácia s génmi
Výskumníci predpokladali, že pokiaľ prinesú na svet sýrske škrečky, ktorým by v mozgu chýbal receptor Avpr1a, zvieratá budú omnoho priateľskejšie a pokojnejšie ako ich prirodzení príbuzní. Zjednodušene povedané, takouto úpravou by škrečky prišli o systém, ktorý tlmí ich priateľskosť a spoluprácu a boli by teda za všetkých okolností na 100 % prítulné, roztomilé a kamošské.
Vedcom sa skutočne podarilo vytvoriť škrečky s nefunkčným Avpr1as, následné pozorovania ich správania však ukázalo, že výsledok je presne opačný, ako sa očakávalo.
Krvilační mutanti
V jasnom rozpore s predpokladom vedcov škrečky preukazovali zvýšenú aktivitu v oblasti značkovania teritória. Škrečky toto robili len v prípade, že boli vystavené pachovej stope druhého zvieraťa rovnakého pohlavia. Upravené škrečky boli asi dvojnásobne aktívnejšie ako tie normálne.
Výraznejšie sa prejavovala aj priama vzájomná agresia medzi jednotlivými škrečkami. Pokiaľ sa dostali do kontaktu so zvieraťom rovnakého pohlavia, s vysokou pravdepodobnosťou a takmer okamžite sa do neho pustili. Tieto útoky sa prejavovali naháňaním sa, hryzením a snahou pritlačiť súpera k zemi.
Vedci aj tu zaznamenali asi dvojnásobný nárast aktivity oproti obyčajným škrečkom. Agresie sa dopúšťali samci a samice, samice dokonca útočili ešte o niečo skôr ako samci.
Výskum teda opäť potvrdil, že biologické východiská správania predstavujú veľmi komplikovaný a nie veľmi prehľadný systém, ktorý treba vnímať vždy ako celok. Dôležitú rolu zohrávajú aj rozdiely medzi druhmi – napríklad myši bez Avpr1a neprejavujú vyššiu agresivitu oproti myšiam obyčajným.
