Utorok 17.5.2022
sk
Gizela
cz
Aneta
, Anetta

Vedci chcú bojovať proti klimatickej zmene veľrybími výkalmi

Zachráni planétu veľrybí trus?


Klimatická zmena predstavuje pravdepodobne najväčšiu výzvu ľudstva. Na to, aby sme dokázali svet udržať obývateľný aj pre ďalšie generácie, sa musia spojiť politici, vedci, ale aj podnikatelia. Ľudstvo sa snaží zvrátiť otepľovanie rôznymi spôsobmi a ako píše portál Deutsche Welle, teraz do tohto boja možno zapoja aj veľryby.

Alebo presnejšie povedané: ich výkaly. V roku 2010 totiž nemecký vedec Victor Smetacek zistil, že veľrybí trus obsahuje množstvo železa a je užitočným hnojivom plným živín. Vďaka nemu sa rozvíjajú ďalšie organizmy v oceáne – trus totiž podporuje ich rast a slúži aj ako potrava.

Shutterstock

Ako toto všetko ale využiť v boji proti zmene klímy? Pokiaľ sa totiž v niektorej oblasti oceána objaví vysoké množstvo veľrybieho trusu a dostane sa do kontaktu s organizmami známymi ako fytoplanktón, vytvorí sa takzvaný vodný kvet.

A ten je mimoriadne účinný pri pohlcovaní oxidu uhličitého, ktorý významnou mierou prispieva k otepľovaniu. Oceány ako také sú dôležitou zásobárňou tohto skleníkového plynu a dokážu absorbovať až 30 percent z toho, čo ľudstvo vypustí do atmosféry.

Mohlo by ťa zaujímať:

Čoraz viac ľudí pociťuje ekologickú úzkosť. Čo to je a aké sú jej príznaky?

Oceán by mohol pohltiť viac ako 50 % skleníkových plynov

Vedci sa ale domnievajú, že by toto číslo mohlo byť vyššie. Plánujú preto umelo podporiť rast fytoplanktónu za pomoci falošných veľrybích výkalov. Ak by sa im to podarilo, schopnosť oceánu pohltiť oxid uhličitý by sa mohla vyšplhať až na 50 percent.

Podľa profesora Davida Kinga, ktorý na tomto projekte pracuje, by tak oceány zachytili 20 miliárd ton skleníkových plynov ročne. Pre ilustráciu, ľudstvo za rok 2020 vypustilo do atmosféry viac než 34 miliárd ton oxidu uhličitého.

Shutterstock

Ak by teda bádanie vedcov prinieslo výsledky, oceány by dokázali pohltiť viac než polovicu tohto skleníkového plynu! Na výrobu umelého veľrybieho trusu experti použijú dusičnany, kremičitany, fosforečnany a železo, ale tiež sopečný popol či púštny piesok.

Niektorí ďalší vedci sa ale k týmto ambicióznym plánom stavajú skôr skepticky. Podľa nich zatiaľ nie je jasné, akú rolu hrajú veľrybie výkaly pri hnojení oceánov a zachytávaní uhlíku.


Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Dušan Šutarík
Na EMEFKA píšem najmä o filmoch a seriáloch, ale cudzie mi nie sú ani články z oblasti krimi, záhad, umenia, vedy, zaujímavosti z histórie a vlastne všetkého, čo má potenciál zaujať čitateľa a rozšíriť jeho obzory. Zameriavam sa aj na písanie článkov s virálnym potenciálom

Pridaj svoj komentár

Komentáre 0

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max 15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max 5mb
        *dané pole je potrebné vyplniť