Väčšina ľudí na našej planéte sú praváci. Vedci uvádzajú, že pravákov je až 90 %, ľavákov teda zhruba 10 %. Prečo to tak ale je? Ako píše aj portál LADbible, experti sa na túto otázku pokúsili odpovedať v novej vedeckej štúdii.
Dnes sa už na ľaváctvo nepozeráme ako na niečo neobyčajné. V minulosti si však ľaváci museli vytrpieť svoje. Učitelia sa ich často snažili „naučiť“ písať pravou rukou, v histórii sa ľaváctvo vnímalo ako niečo zlé či negatívne. Ľaváci sa, žiaľ, nevyhli ani diskriminácii, predsudkom či fyzickým trestom. Aj v bežnej reči sa napokon zaužívalo, že keď sa o niekom povie, že je ľavý, myslí sa tým nešikovný či neobratný.
Postupný rozvoj
Vedci z Oxfordskej univerzity sa nedávno zamerali na to, prečo väčšina ľudí využíva ako dominantnú svoju pravú ruku. Výsledky publikovali vo vedeckom časopise PLOS Biology. Tie ukázali, že v konečnom dôsledku zohrali rolu dva kľúčové znaky historickej evolúcie ľudstva – konkrétne chôdza po dvoch nohách a explozívny rozvoj funkcií ľudského mozgu.
Odborníci analyzovali údaje 2 025 opíc a ľudoopov zo 41 rôznych druhov primátov. Následne testovali ich evolučné vzťahy vrátane používania nástrojov, stravy, prirodzeného prostredia, telesnej hmotnosti, sociálnej štruktúry, veľkosti mozgu a motorických schopností.
Čo sa týka praváctva a ľaváctva, podľa vedcov sa rozvíjali postupne. Naši pravekí predchodcovia mali zrejme len miernu preferenciu pravej ruky. Podobne to môžeme sledovať aj pri dnešných veľkých ľudoopoch. V prípade nástupu druhu Homo (teda priameho predchodcu moderného človeka) sa však „naklonenie sa výrazne zosilňuje – cez druhy Homo ergaster, Homo erectus až po neandertálcov – a svoj moderný extrém dosahuje u druhu Homo sapiens“.
Ľaváci sú stále záhadou
Vedci zároveň zdôraznili, že ľudský druh známy ako Homo floresiensis mal oveľa slabšiu preferenciu pre jednu či druhú ruku. Išlo o malých ľudí, ktorí žili v Indonézii a mali menší mozog.
„Vedci naznačujú, že to zapadá do širšieho vzorca: druh floresiensis mal malý mozog a telo prispôsobené kombinácii vzpriamenej chôdze a lezenia, než plnej výhradnej chôdzi po dvoch nohách,“ uvádza sa v štúdii.
„Zistenia poukazujú na dvojfázový príbeh. Ako prvá prišla chôdza vzpriamene, čím sa ruky oslobodili od presúvania sa z miesta na miesto, a to vytvorilo nový selekčný tlak na jemné, lateralizované (stranovo vyhranené) manuálne správanie. Väčšie mozgy prišli neskôr, a ako rástli a reorganizovali sa, sklon k praváctvu zosilnel až do takmer univerzálnej podoby, akú vidíme dnes,“ dodávajú experti.
Prečo sa ale v tomto takmer univerzálnom sklone k praváctvu objavilo ľaváctvo? Vedci na to stále nemajú jednoznačnú odpoveď. A zrejme ju ešte dlho mať nebudú. „Toto je prvá štúdia, ktorá testuje niekoľko hlavných hypotéz o ľudskom praváctve a ľaváctve v jednom spoločnom rámci. Naše výsledky naznačujú, že to pravdepodobne súvisí s niektorými kľúčovými znakmi, ktoré z nás robia ľudí – najmä so vzpriamenou chôdzou a evolúciou väčších mozgov,“ vysvetlil profesor evolučnej antropológie Thomas A. Püschel.
„Keď sa pozrieme na mnohé druhy primátov, môžeme začať chápať, ktoré aspekty preferencie rúk sú starobylé a spoločné a ktoré sú jedinečne ľudské,“ dodal.
