Výskumníci z Cambridgeskej univerzity sa pustili do mimoriadne rozsiahlej analýzy toho, ako sa mení ľudský mozog počas života. Preskúmali takmer štyri tisícky mozgových snímok ľudí od narodenia až po vysoký vek deväťdesiatnikov, čím vytvorili jednu z najkomplexnejších máp vývoja nervovej sústavy.
Web Koktejl informoval, že na základe týchto dát definovali päť kľúčových etáp, ktoré sprevádzajú zásadné momenty, keď mozog prechádza dramatickými zmenami vo svojej štruktúre a fungovaní.
Prvá výrazná zmena v mozgu nastáva už okolo deviateho roku života, keď sa začína obdobie raného dospievania. Dovtedy mozog intenzívne formuje svoje neurónové siete, zbavuje sa nevyužívaných synapsií a posilňuje tie aktívne. Tento proces synaptického „prerezávania“ predstavuje veľkú reorganizáciu mozgových spojení.
Súčasne rastie objem sivej aj bielej hmoty – sivá spracúva informácie, biela zabezpečuje komunikáciu medzi oblasťami mozgu. Ako vysvetľuje doktorka Alexa Mousleyová, mozog sa v tomto období učí fungovať rýchlejšie a efektívnejšie, podobne ako keď človek hľadá čo najkratšiu a najúspornejšiu trasu medzi dvoma bodmi.
Ľudský mozog pod drobnohľadom
Práve počas dospievania, ktoré podľa štúdie trvá neuveriteľne dlho – až do približne 32 rokov – dochádza k najväčšej reorganizácii v celom živote. Ide o obdobie prudkého zrýchľovania kognitívnych schopností, ale aj fázu, keď sa u mnohých ľudí prvýkrát objavujú psychické ťažkosti.
Profesora Duncana Astla neprekvapuje, že práve v tomto období sú najčastejšie diagnostikované neurovývinové či neuropsychiatrické poruchy. Všetky totiž súvisia s tým, ako je mozog „zapojený“, teda ako medzi sebou komunikujú jednotlivé oblasti.
Keď človek prekročí tridsiatku, mozog vstupuje do svojho najstabilnejšieho obdobia – približne od 32 do 66 rokov funguje najvyváženejšie, s ustálenou štruktúrou, vycibrenou osobnosťou a vrcholom intelektu.
Po 66 rokoch však začína skoré starnutie: mozgové spojenia slabnú, biela hmota sa postupne zhoršuje a rastie riziko problémov, napríklad vysokého krvného tlaku, ktorý môže negatívne ovplyvňovať nervový systém a zvýrazňovať aj drobné poškodenia.
Posledná vývojová fáza
Ešte významnejší zlom prichádza po 83. roku života, keď mozog vstupuje do svojej poslednej vývojovej fázy. V tomto období stráca ďalšie spojenia a začína byť čoraz viac závislý od určitých, ešte funkčných oblastí. Výskumníci to prirovnávajú k reorganizácii dopravnej siete: ak ti zrušia hlavnú autobusovú linku, musíš začať využívať inú, často menej pohodlnú a pomalšiu. Podobne to funguje aj v mozgu – keď jedna trasa oslabne, iná musí prebrať jej úlohu.
Tieto kompenzačné mechanizmy sú fascinujúcim dôkazom toho, že mozog si aj v pokročilom veku dokáže zachovať úžasnú mieru adaptácie. Neznamená to však, že sa nevyhneme úbytku kognitívnych funkcií.
Skôr ide o to, že mozog sa snaží zostávajúce zdroje využívať čo najefektívnejšie. Niektorí seniori tak môžu napriek úbytkom v jednej oblasti výkonu excelovať v inej, často vďaka celoživotnej skúsenosti alebo návykom.
Výskum z Cambridge tak prináša nový a podrobný pohľad na to, že ľudský mozog sa nemení lineárne. Je to dynamický orgán, ktorý prechádza dramatickými obdobiami rastu, reorganizácie, stability aj úpadku. Každá etapa je dôležitá a každá má svoj špecifický „bod zlomu“, ktorý ovplyvňuje náš život, učenie, osobnosť aj zdravie.
A hoci sa môže zdať, že mozog v starobe už iba stráca, vedci zdôrazňujú, že jeho schopnosť prispôsobiť sa – od prvých rokov života až po neskorú starobu – je jednou z najvýnimočnejších vlastností ľudskej biológie. Mozog sa mení celý život. A práve v tom spočíva jeho sila.
