Tínedžeri s nižším IQ môžu čeliť v dospelosti vyššiemu riziku vzniku problémového vzťahu k alkoholu, tvrdí nový výskum. Podľa odborníkov tieto výsledky odhaľujú, že naše mentálne schopnosti zohrávajú kľúčovú, často prehliadanú úlohu v tom, ako sa vyvíja náš vzťah k nápojom, ktoré môžu byť pre telo i dušu nebezpečné. O novinke informoval web MSN.
Dnešné deti a tínedžeri vyrastajú v tzv. „rýchlom fixnom prostredí“ – svet, v ktorom obrazovky a digitálne zariadenia neustále lákajú pozornosť, a kde sa čas venovaný sústredeniu či hlbokému premýšľaniu skracuje.
Nové štúdie však ukazujú, že kognitívne schopnosti – inteligencia, analytické myslenie a schopnosť plánovať dopredu môžu výrazne ovplyvniť, či človek neskôr nadobudne problémový vzťah k alkoholu.
Alkohol ako odpoveď na móresy života
Švédski vedci sledovali neuveriteľných 645 488 osemnásťročných chlapcov a ich zistenia sú skutočne fascinujúce. Tí, ktorí dosahovali nižšie výsledky v štandardizovaných kognitívnych testoch, mali oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že sa v neskoršom živote stretnú s problémami s alkoholom. Naopak, tínedžeri s vyšším IQ sa ukázali voči týmto rizikám ako mimoriadne odolní. To naznačuje, že inteligencia môže pôsobiť ako ochranný faktor.
Vedci, ktorí štúdiu publikovali v prestížnom časopise JAMA Psychiatry, upozorňujú, že spojitosť medzi IQ a rizikom alkoholovej poruchy sa nedá úplne vysvetliť socioekonomickým postavením či rodinným prostredím. Presné mechanizmy tejto väzby zostávajú zatiaľ záhadou, no ich objav otvára dvere k hlbšiemu pochopeniu toho, ako sa mentálne schopnosti spájajú s budúcou závislosťou.
Ako teda fungoval celý výskum?
Chlapcov narodených medzi rokmi 1950 a 1962 sledovali po dobu priemerne 60 rokov – takmer celý život. Výsledky sa zdajú ako jednoznačné. Nízke IQ sa spája so 64-percentným zvýšením celoživotného rizika alkoholovej poruchy. A to dokonca aj po zohľadnení rodičov s problémovým pitím – riziko zostalo stále zvýšené o 43 percent.
Na druhej strane, vysoké IQ poskytuje zrejmú ochranu: u takýchto tínedžerov sa riziko problémového pitia znižuje až o 40 percent. Štúdia dokonca ukázala, že aj medzi súrodencami existuje výrazná súvislosť – ten, kto mal nižšie IQ, mal o takmer 40 percent vyššiu pravdepodobnosť, že si vytvorí problematický vzťah k alkoholu, v porovnaní so svojím súrodencom so stredným IQ.
Odborníci zároveň varujú, že neexistuje bezpečná hladina alkoholu. Aj mierna konzumácia môže spôsobovať trvalé poškodenie mozgu a zvyšovať riziko demencie. Priemerný Brit podľa prieskumov vypije približne 18 jednotiek alkoholu týždenne. To zodpovedá šiestim veľkým pivám alebo šiestim pohárom vína, čím vystavuje svoje telo i myseľ postupnému poškodeniu.
Problematické napodobňovanie
Dr. Katherine Severi z Institute of Alcohol Studies pripomína, že deti sa často učia napodobňovaním správania dospelých. „Rodičia musia byť vedomí, že ich vlastné pitie môže formovať budúci vzťah dieťaťa k alkoholu,“ hovorí. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že alkohol každoročne zabije 3 milióny ľudí na celom svete. Tento výskum jasne ukazuje, že mentálne schopnosti a životné návyky idú ruka v ruke.
