Zhruba pred desiatimi rokmi internet zažíval niečo, čo by sa dalo nazvať „veľkými vegánskymi vojnami“. Na mnohých sociálnych sieťach sa vtedy viedli slovné boje, ktorých sa na strane jednej zúčastňovali vegáni a vegetariáni a na strane druhej stáli konzumenti mäsa. Témou sporu bola samozrejme strava.
Po rokoch sa tento konflikt čiastočne utíšil, stále ho však udržiavajú pri živote jednotlivci, ktorí nie sú ochotní tolerovať alternatívny spôsob stravovania a zároveň tí, ktorí tento alternatívny spôsob stravovania agresívne pretláčajú. Fínski vedci skúmali, aký je skutočný obraz vegetariánstva v spoločnosti a aké predsudky sa s nim spájajú. Inak povedané, zisťovali, prečo vegáni lezú toľkým ľuďom na nervy.
Stereotypy spojené s vegetariánstvom
Účastníci výskumu, ktorí pochádzali z Nemecka, z Veľkej Británie, zo Švédska a z Fínska mali za úlohu analyzovať nákupné košíky troch fiktívnych osôb a následne sa vyjadriť, ako si danú osobu predstavujú. Jeden košík obsahoval veľa mäsa, druhý bol čisto vegetariánsky a tretí bol vyvážený.
V rámci výskumu sa ukázalo, že s vegetariánskou stravou sa spája niekoľko stereotypov, kladných aj záporných. K tým pozitívnym patrí, že takýto ľudia zvyknú byť vnímaní ako tí, čo dbajú na zdravie, ochranu prírody a majú morálne princípy.
Zároveň sa objavili aj negatívne sentimenty – v niektorých ľuďoch vegetariánstvo vyvoláva strach, závisť, opovrhnutie či hnev. Zopár osôb sa dokonca netajilo túžbou konať voči vegánom agresívne či vylúčiť ich zo svojich sociálnych kruhov.
Sociálny rozmer
Naozaj platí staré známe „si to, čo ješ“ a naša forma stravovania je dôležitou súčasťou osobnej identity. Keď je reč o prechode na rastlinnú stravu, tak ako jeden z dôvodov na jej odmietnutie ľudia uvádzajú vysoké ceny rastlinných produktov.
Nie je to však ten hlavný dôvod. Väčší význam zohráva to, že ľudia majú pocit, že po prechode na vegetariánsku stravu by sa ľudia stali akousi menšinou. Stali by sa členmi skupiny, ku ktorej nemusí mať každý pozitívny vzťah, čo by mohlo narušiť ich sociálne väzby.
Každý si vie predstaviť, že pre mnohých ľudí by odmietnutie konzumácie mäsa sprevádzalo gúľanie očami ich rodičov. Nechýbali by uštipačné poznámky zo strany spolužiakov a kolegov. A čo babka? Tá by sa snáď úplne prestala komunikovať!
Mentálne bariéry
Z textu publikovanom autormi štúdie je jasné, že fínski vedci sú jednoznačne zástancami rastlinnej stravy a boli by radi, ak by vegáni a vegetariáni tvorili väčšinu spoločnosti. Poukazujú na to, že obmedzenie konzumácie mäsa môže mať pozitívny dopad na zdravie jednotlivca, ale aj životné prostredie.
Vedci sa zastávajú hypotézy, že vegáni a vegetariáni čelia útokom hlavne od ľudí, ktorí si uvedomujú, že táto forma stravy je lepšia, avšak z rôznych dôvodov nie sú schopní na ňu sami prejsť.
Výsmech a odsudzovanie zástancov rastlinnej stravy tak predstavujú akýsi psychologický obranný mechanizmus, pomáhajúci im vyrovnať sa s týmto stavom. Ľahšie ako spraviť zmenu je útočiť na tých, ktorí ju už spravili. Je to nepochybne dosť smelá teória, ktorá rozhodne vyvolá búrlivé reakcie.
