Pandémia koronavírusu v roku 2020 tvrdo zasiahla celý svet. Rúška, respirátory, dôraznejšia hygiena a ostražitosť sa stali pevnou súčasťou našich životov. Pravdaže, nejde o prvú (a s najväčšou pravdepodobnosťou ani poslednú) pandémiu, s ktorou sa ľudstvo muselo popasovať.

Od pandémie španielskej chrípky však uplynulo už viac ako sto rokov, takže ľudstvo na podobnú krízu rozhodne nebolo pripravené. V minulosti však boli pandémie oveľa ničivejšie, čo bolo spôsobené aj nedostatočnou zdravotníckou starostlivosťou či neexistenciou účinných liekov, o vakcínach ani nehovoriac. Vedci ale už pred nejakým časom prišli s pomerne zaujímavým záverom.

Podľa nich sme sa s koronavírusovou pandémiou nestretli prvýkrát. Uviedli, že veľmi podobná nákaza vypukla už v roku 1889. Tá sa nazýva aj pandémia ruskej chrípky (eventuálne aj ázijskej chrípky). Išlo o jednu z najhorších pandémií v histórii (hoci oproti neskoršej španielskej chrípke bola vo výsledku oveľa miernejšia), ktorá za sebou zanechala približne milión mŕtvych.

Prepukla v Rusku

K prvému prípadu ruskej chrípky pravdepodobne došlo v máji 1889 v ruskom regióne Buchar, hoci niektorí uvádzajú, že nákaza prepukla v Petrohrade. Vírus sa začal rýchlo šíriť a výrazne mu v tom pomohlo vtedajšie usporiadanie sveta. Vďaka priemyselnej revolúcii sa svet začal prepájať prostredníctvom infraštruktúry, lodnej prepravy a železníc.

To prospelo obchodovaniu, ale zároveň tiež vytvorilo výborné podmienky na šírenie vírusu. Za iných okolností by možno ruská chrípka neprerástla v pandémiu, ale ostala by len lokálnou epidémiou, avšak kvôli častým presunom obyvateľstva sa šírila ako požiar.

Najprv do ostatných častí Ruska, neskôr aj do Švédska (kde sa v prvých ôsmich týždňoch infikovalo 60 percent populácie), Nórska, Dánska či Nemecka. Neskôr nákaza prenikla aj do Severnej Ameriky, Veľkej Británie či Indie. Nasledovali Japonsko, Austrália, Nový Zéland a napokon aj Čína. Ľudstvo stálo zoči-voči celosvetovej pandémii.