Necítil si sa niekedy trošku zvláštne, keď si si náhodou dal oddych od práce či štúdia? Nuž, dá sa povedať, že máme vedecky overené, že niektoré generácie (hlavne Gen Z) majú pri oddychu z práce alebo štúdia výčitky. Cítia, že každá pracovná prestávka znamená stratu tempa a posunu vpred. Iní si zas prestávky užívajú bez akýchkoľvek zábran. Práve oni to sčasti podľa odborníkov robia dobre. Ako informuje web Indy100, veda totiž ukazuje, že správne načasovaná prestávka dokáže zvýšiť nielen našu motiváciu, ale aj celkový výkon.
Ide však hlavne o to, aká dlhá a intenzívna daná prestávka je. Na tento fakt nedávno upozornila doktorandka Olivia Remes, výskumníčka v oblasti duševného zdravia na Univerzite v Cambridge. Na svojom profile na Instagrame zdieľala málo známy, no mimoriadne účinný hack, ktorý môže byť riešením pre všetkých, ktorí počas pracovného týždňa trpia poklesom energie a sústredenia.
Ideálne dlhá pracovná prestávka
Podľa doktorandky stačí jediná vec – dať si 17-minútovú prestávku po približne 52 minútach práce. Tento princíp, známy ako „pravidlo 52/17“, vychádza z výskumu, ktorý označil ľudí dodržiavajúcich tento rytmus za najproduktívnejších. Inými slovami – ide o ideálny pracovný cyklus, ktorý podporuje sústredenie, výkonnosť aj duševnú pohodu.
Ako vysvetľuje Dr. Remes, tí najproduktívnejší pracovníci „pracujú zhruba 52 minút sústredene, potom si doprajú 17 minút oddychu.“ Dôležitým sa však stáva to, ako túto prestávku trávia. Nie je to o skrolovaní sociálnych sietí ani o rýchlej kontrole e-mailov. Práve naopak – počas prestávky sa úplne odpájajú od technológií.
„Nevybavovali e-maily, nepozerali do telefónu ani nesedeli pri počítači. Úplne sa odpojili a dali svojmu mozgu čas na regeneráciu,“ vysvetľuje Remes. Takýto „digitálny detox“ umožňuje mozgu znížiť úroveň stresu, zlepšiť pamäť a pripraviť sa na ďalšiu fázu sústredenia.
Uvoľniť myseľ, nestratiť niť
V skratke – nejde len o to, že si prestávku doprajete, ale o to, ako ju prežijete. Ak počas nej dovolíš mysli vypnúť a venovať sa napríklad krátkej prechádzke, rozhovoru alebo len tichému sedeniu, jej účinok sa násobí.
Dr. Remes vo svojom príspevku ponúkla aj ďalšiu techniku, ako zvládnuť chvíle, keď sa ti do práce jednoducho „nechce“. Radí, aby sme sa v takýchto okamihoch zamerali na emócie, ktoré nám môžu pomôcť, namiesto tých, ktoré nás brzdia.
„Ak máte pred sebou ťažkú úlohu a cítite odpor, stres či frustráciu, skúste namiesto toho zamerať pozornosť na túžbu uspieť, naučiť sa niečo nové alebo rozšíriť svoje obzory,“ odporúča výskumníčka.
Tento prístup podľa nej pomáha zmeniť náš postoj k práci – robí ju zmysluplnejšou a ľahšie zvládnuteľnou. Namiesto boja s negatívnymi pocitmi sa sústredíme na to, prečo nám na úlohe záleží.
