Potešenie z počúvania populárnych piesní nastáva vďaka správnej kombinácii neistoty a prekvapenia. Informuje o tom nová štúdia, ktorú zverejnil časopis Current Biology. V nej vedci analyzovali 80-tisíc akordov v 745 skladbách zo známeho amerického hudobného rebríčka Billboard.
„Skladby, ktoré považujeme za príjemné, majú rovnováhu medzi tým, o čom vieme, že bude nasledovať a tým, čo sme neočakávali. Ak pochopíme, ako hudba aktivuje naše pocity šťastia v mozgu, môžeme vysvetliť, prečo nás počúvanie hudby povzbudí, keď máme zlú náladu,“ uviedol Vincent Cheung z nemeckého Max-Planck-Institut für Kognitions- und Neurowissenschaften.
Spolu s kolegami použili model strojového učenia na matematické vyčíslenie neistoty a prekvapenia v súvislosti s akordami skladieb v rebríčku. Pracovali len s nimi, čiže texty a melódie úplne vylúčili.
Keď si poslucháči boli relatívne istí, aký akord bude nasledovať, potešilo ich, keď namiesto toho prišlo prekvapenie. Na druhej strane, keď si poslucháči neboli istí, čo môžu v skladbe čakať, potešilo ich, keď ich akordy, ktoré nasledovali, neprekvapili.
Stefan Kölsch z univerzity v nórskom meste Bergen vysvetlil, že doterajšie výskumy sa zameriavali len na to, aký má na potešenie vplyv efekt prekvapenia, no nie na neistotu predvídania poslucháčov. „Ukázali sme, že potešenie z hudby závisí od dynamiky súhry medzi budúcimi a retrospektívnymi stavmi očakávania,“ hovoria vedci.
„Naša základná schopnosť predvídať je preto dôležitým mechanizmom, prostredníctvom ktorého abstraktné zvukové sekvencie dostávajú emocionálny význam a stáva sa z nich univerzálny kultúrny fenomén, ktorý nazývame hudba,“ dodávajú.
Podľa nich by sa budúce projekty mohli zamerať na úlohu prekvapenia a neistoty v súvislosti s inými druhmi umenia, akými sú napríklad tanec a film. Ich zistenia by mohli predvídať budúce hudobné trendy alebo pomôcť hudobným skladateľom pri komponovaní.
Zdroj: SITA / úprava redakcie
