Kritiku a spätnú väzbu síce niektorí ľudia nezvládajú úplne dobre, ale väčšina z nás sa zrejme zhodne, že pokiaľ ide o konštruktívnu kritiku, veľmi radi si ju vypočujeme. Práve poukázanie na naše slabé stránky nás totiž môže posunúť dopredu. Ak si ju vezmeme k srdcu, môžeme sa vo svojich výkonoch stále zlepšovať.

Aspoň tak to mnohí vnímame. Lenže, ako poukazujú nové vedecké štúdie, nie je to celkom tak. Podľa vedcov totiž spätná väzba ľuďom vlastne v osobnom či profesionálnom raste prakticky vôbec nepomáha. Ako je to možné?

Spätná väzba nepomáha

Na celú problematiku sa v sérii niekoľkých experimentov pozreli odborníci z prestížneho Harvardu. A výsledky sú skutočne zaujímavé! Podľa nich je spätná väzba či kritika (hoci aj pozitívna) často príliš vágna a nekonkrétna, takže ten, komu je venovaná, si z nej vlastne nič nevezme.

Podľa vedcov totiž spätná väzba často pozostáva z ničnehovoriacich fráz typu: „Urobil si dobrú prácu!“ či „Teraz si to odflákol.“ Z takýchto všeobecných a vágnych viet človek nevie, čo urobil dobre/zle, čo by mal zmeniť a v čom by sa mal zlepšiť. Vedci navyše prišli na to, že podobné nekonkrétne hodnotenia dostávajú najčastejšie ženy. To im ale následne bráni využiť svoje schopnosti na maximum, keďže nevedia, kde sú ich silné či slabé stránky.

Príliš nekonkrétna kritika

Ďalším problémom podľa vedcov je, že spätná väzba často slúži len ako forma pochvaly. Keď sa človek dožaduje nejakej kritickej reflexie svojej práce (či už v škole alebo zamestnaní), často je mu povedané, že „viac-menej urobil dobrú prácu“, „že patrí k schopným študentom/pracovníkom“, a podobne.

To síce môže pôsobiť dobre na naše ego, ale v skutočnosti nám to príliš nepomáha zlepšovať svoje schopnosti a rozvíjať sa.

Výhodnejšie je poprosiť o radu

Odborníci uviedli, že je oveľa lepšie žiadať od nadriadených či profesorov radu. Tá totiž musí byť konkrétna a nie abstraktná. Keď sa teda spýtame: „Čo by ste mi poradili, aby to mohlo byť lepšie?“, odrazu dostaneme odpoveď typu: „Nabudúce použi viac príkladov, lepšie zdroje, daj si záležať na štylistike, atď.“

Skrátka človek získa konkrétnu vec, ktorú môže do budúcna zmeniť. V danom experimente sa ukázalo, že pokiaľ študent požiada o radu a nie o spätnú väzbu, takmer vždy dostane oveľa konkrétnejšiu (a teda preňho hodnotnejšiu) odpoveď o tom, čo je na jeho výkone dobré a čo nie.

Z toho dôvodu vedci odporúčajú žiadať skôr rady, ako svoj výkon zlepšiť, než len všeobecné zhodnotenie práce.