Najnovšia vedecká štúdia potvrdzuje, že pach niektorých ľudí pôsobí na komáre ako silný magnet. A zlou správou je aj to, že komáre ich „otravujú“ po celý život. TASR informuje podľa správy AP.
Existuje mnoho zaručených vysvetlení, prečo majú komáre niekoho „radšej“, a preto má pokožku plnú štípancov. Na príčine môže byť krvná skupina, vyššia hladina cukru v krvi, nízka konzumácia cesnaku alebo banánov či ženské hormóny, avšak pre väčšinu z nich chýbajú vedecké dôkazy, povedala profesorka neurogenetiky na Rockefellerovej univerzite v New Yorku Leslie Vosshallová.
Spolu s kolegami vytvorila experiment, v ktorom si komáre mohli „vybrať“ obeť podľa pachu. Zistili, že ich priťahovali vyššie hladiny karboxylových kyselín na pokožke. Výsledky výskumu publikovali vo vedeckom časopise Cell.
Skupina dobrovoľníkov mala na predlaktí návlek z nylonovej pančuchy, ktorý zachytával pach kože. Každú vzorku umiestnili do samostatného oddelenia, kam sa mohli komáre dostať z väčšieho priestoru. „V podstate okamžite sa začali rojiť k najatraktívnejším subjektom,“ povedala vedúca výskumu Maria Elena De Obaldiová. „Hneď to bolo veľmi zrejmé.“
Počas série testov najatraktívnejšia vzorka prilákala asi 100-krát viac komárov než tá najmenej atraktívna. „Ak máte na koži vysoké hladiny týchto látok (karboxylových kyselín), budete to vy, koho na opekačke najviac doštípu komáre,“ dodala Maria Elena De Obaldiová. Karboxylové kyseliny sú súčasťou prirodzenej hydratačnej vrstvy pokožky a bez poškodenia zdravia sa ich nemožno zbaviť.
Pri experimente vedci použili komáre Aedes aegypti, ktoré sú v prírode prenášačmi chorôb ako žltá zimnica, zika a horúčka dengue. A hoci niektorým komárím jedincom upravili gény, ktoré súvisia s čuchom, aj tak si tieto komáre neomylne vyberali tie isté vzorky ako komáre s nezmeneným čuchom. „Komáre sú odolné,“ povedal Vosshallová. „Majú veľa záložných plánov, aby nás dokázali nájsť a poštípať.“
Pre lepšie pochopenie mechanizmu, prečo sú niektorí ľudia pre komáre príťažlivejší, vedci potrebujú urobiť podobný výskum aj s ďalšími druhmi komárov. Vďaka tomu môžu zistiť, ktoré látky na pokožke ľudí sú pre komáre najdôležitejšie a či ich možno „prekryť“, čo pomôže pri vývoji účinnejších repelentov.
