Streda 6.7.2022
sk
Patrik, Patrícia
cz
Den upálení mistra Jana Husa

Človek by ani neveril, koľko mýtov o zvieracej ríši koluje. Zlatá rybka si pamätá len pár sekúnd dozadu, keď rozrežeš dážďovku na polovicu, dostaneš dve, ťava si v hrboch schováva vodu… To sú všetko veci, ktoré si už nepochybne počul. A možno si dokonca myslíš, že sú to fakty. Nuž, tak to pre teba máme niekoľko nemilých prekvapení…

1. Včela vie obeť uštipnúť len jeden raz

V prvom rade si treba objasniť, že nie každá včela má žihadlo, a teda nie každá včela ťa vie reálne poštípať. Žihadlo je modifikovaná verzia ústrojenstva na kladenie vajíčok. Samci včely ho teda nemajú vôbec a niektoré samice, hoci ho majú, ho zase nevedia používať. Tie, ktoré ho majú a dokonca ho aj vedia používať, napríklad včely medonosné, však vedia bodať viackrát. Len nie človeka.

Dôvod, prečo je táto aktivita pre včelu často fatálna, nie je samotný akt bodnutia. Je to nami. Koža niektorých cicavcov, vrátane človeka, je príliš hrubá a drsná. Žihadlo sa v nej zachytí, a keďže je napojené na vnútorné orgány, jeho poškodenie je pre včelu smrteľné. Iný hmyz či menšie cicavce však môže bodať opakovane.

Shutterstock

2. Zlatá rybička si pamätá len pár sekúnd dozadu

„Máš pamäť ako akváriová rybička,“ hovoríme idiotom v kancelárii prakticky na dennej báze a rozhodne to nemyslíme ako kompliment. Vo všeobecnosti sa totiž verí, že taká typická akváriová rybka si toho veľa nepamätá. Tri sekundy a dosť. Zlaté rybky, ktoré vlastná povesť predchádza v tom najhoršom slova zmysle, však vôbec nie sú hlúpe a ich pamäť je podstatne komplexnejšia – javy si niekedy pamätajú aj celé mesiace.

3. Dikobraz dokáže strieľať svojimi pichliačmi

Tento mýtus sa pravdepodobne zakladá na skutočnosti, že pichliače dikobraza sú veľmi krehké. Pri dotyku odpadnú (neskôr dorastú nové), na predátora ich však zviera vystreliť nevie. Pichliače väčšinou ležia pozdĺž chrbta, majú špicatý koniec a šupinatý povrch, vďaka ktorému je náročné ich odstrániť, keď už sa raz zapichnú. Keď dikobraz cíti nebezpečenstvo, pichliače sa vztýčia.

Shutterstock

4. Ťavy v hrboch skladujú zásoby vody

Ťavy majú pozoruhodnú výdrž a dokážu prežiť v podmienkach, kde by to väčšina príslušníkov zvieracej ríše nezvládla. Nemusia piť vodu celé týždne, pretože… pretože si ju skladujú v hrboch na chrbte? Asi ťažko. Hrby, či už jeden alebo dva, sú v skutočnosti tvorené tukom, z ktorého čerpá živiny, keď nemá prístup k čerstvej potrave.

Za šikovné hospodárenie s vodou vďačí tvaru svojich krviniek. Sú oválne a teda podstatne flexibilnejšie ako tie v tvare kruhu, vedia sa prispôsobiť a jednoduchšie menia tvar. Práve preto vie ťava vypiť enormné množstvo vody naraz (takmer 120 litrov!) a v nepriaznivých podmienkach neuhynie na dehydratáciu.

5. Ak rozrežeš dážďovku na polovicu, dostaneš dvoch červíkov

Dážďovka má určitú schopnosť regenerácie, ale ak ju rozrežeš na polovicu, dve z nej určite nevyrastú. Rozdeľme si ju na tri časti – hlava, opasok a chvost. Ak oddelíš hlavu od chvosta až za opaskom, dorastie jej nový. Zadnej časti však nová hlava nevyrastie nikdy (ani orgány potrebné na prežitie dážďovky), preto jednoducho odumrie.

Shutterstock

6. Chameleón mení farby na základe svojho prostredia

Internetom cirkuluje nespočetné množstvo videí, ktoré zachytávajú chameleónov splývajúcich s prostredím. „Ľudia si myslia, že keď položia chameleóna na šachovnicu, bude zrazu vyzerať ako šachovnica,“ hovorí odborník na zvieraciu pokožku Michael Milinkovitch pre National Geographic. Ďalej dodáva, že to, pochopiteľne, nie je pravda.

Chameleón vie meniť farbu a splynúť s prostredím tak, ako len máloktoré zviera. No má to svoje limity a, hlavne, vo väčšine prípadov úplne iný dôvod, ako si ľudia myslia. Výraznými farebnými transformáciami si tento plaz vyhradzuje teritórium alebo sa snaží prilákať samičku.

7. Pštrosy strkajú hlavu do piesku

Je všeobecne známe, že pštros nie je najbystrejšie zviera na planéte. Na malej hlave skladní dve oči veľkosti biliardových gúľ, ktoré sú priestorovo značne náročné. Na mozog teda veľa miesta neostáva (je menší ako jedno oko). Aj napriek tomu, ani pštros nie je natoľko hlúpy, aby si myslel, že keď strčí hlavu do piesku, predátor ho nevidí.

Samica z času na čas vopchá hlavu do zeme, robí to však pre niečo celkom iné. Pštros ako jeden z mála operencov nie je schopný lietať, a teda si nemôže stavať hniezdo v korunách stromov, ako býva zvykom. Vajíčka kladie do diery vyhrabanej v zemi. Samica pštrosa do nej často pchá hlavu, aby pootáčala vajíčka.

Shutterstock

8. Žraloky cítia krv na kilometre

Čuch žraloka vôbec nie je taký vyvinutý, ako si mnohí myslia. V skutočnosti cítia zhruba rovnako ako všetky ostatné oceánske ryby. Krvácať v jeho blízkosti určite nie je dobrý nápad, ale laicky povedané, žralok je schopný vycítiť jednu kvapku krvi v menšom bazéne. Nie jednu krvácajúcu ruku v celom, celučičkom oceáne.

9. Ucholaky lezú ľuďom do uší

Ucholaky vyhľadávajú tmavé, vlhké miesta, zákutia, kde by sa mohli ukryť pred chladom… rovnako ako väčšina ostatného hmyzu. A rovnako ako väčšine ostatného hmyzu, ani im tvoje ucho nepripadá práve najvhodnejšie. Jasné, ucholak má ucho priamo v názve. Nevie sa dočkať, kedy zaspíš, aby ti tam mohol vliezť, naklásť vajíčka do zvukovodu a potom sa po zvyšok života hostiť na tvojom mozgu.

Znie to absurdne a je to absurdné. Mýtus vznikol približne v 18. storočí, keď ľudia naozaj verili, že sa niečo také deje, a presne vtedy tento malý hnedo-červený chrobáčik prišiel k svojmu nelichotivému menu. Odvtedy bola táto skutočnosť niekoľkokrát vedecky vyvrátená. Ucholaky sa živia rastlinami a pre človeka nie sú nebezpečné.

Shutterstock

10. Medvede v zime hibernujú

Hibernácia nie je len klasický spánok, ktorý trvá dlhšie – značne ovplyvňuje aj fyziologické procesy v tele. Klesá telesná teplota, srdcový tep, dokonca sa spomaľuje aj samotné dýchanie. Hibernujú ježky, netopiere, sysle, no hoci sa nám táto činnosť primárne spája s medveďmi, tie robia počas zimy niečo celkom iné.

Aj medvede sa ukladajú na zimný spánok, tento sa však odborne nazýva torpor. Najväčší rozdiel je ten, že hoci počas torporu telesná teplota klesá, v porovnaní s hypotermiou, ktorá nastáva počas hibernácie, je stále pomerne vysoká. Aj napriek tomu môže medveď spať až 100 dní bez akéhokoľvek prísunu vody či potravy.


Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Michaela Molnárová
Som také ukecané malé pivo, ktoré miluje zvieratká a za trojuholník vegánskej pizze by ťa pokojne aj prešlo traktorom. Neriskuj. Na EMEFKA tvorím už nejaký ten piatok, preto v mojom portfóliu nájdeš naozaj všeličo. Mojou špecialitkou sú vzťahové záležitosti, mužsko-ženské peripetie a ľudské príbehy, ale pred nejakým tým internetovým virálom tiež nebudem utekať
Najčítanejšie
Podobné

Pridaj svoj komentár

Komentáre 0

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max 15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max 5mb
        *dané pole je potrebné vyplniť